Zlozvyky neúspešných

Stretávam úspešných aj neúspešných podnikateľov a poznám aj ľudí, ktorí sa na podnikateľov iba hrajú a pravdepodobne sa úspešnými nikdy nestanú. Za úspešného podnikateľa považujem človeka, ktorý svojimi výrobkami alebo službami vytvára hodnotu pre zákazníkov, ktorí mu za ňu dobrovoľne a dlhodobo platia. Úspech podnikania sa teda nedosahuje podvodmi alebo zneužívaním svojho postavenia, je dlhodobý a okrem peňazí prináša podnikateľovi a jeho spolupracovníkom aj spokojnosť a motiváciu.

Stretávam sa s niekoľkými chybnými prístupmi k podnikaniu. Rozdelil som ich do niekoľkých skupín, ktoré sa niekedy môžu aj vzájomne kombinovať. Viaceré z uvedených zlozvykov sa možno občas vyskytnú u každého z nás. V tomto prípade mám však na mysli ľudí, pre ktorých je tento spôsob konania dominantný.

  • Prelietavý. Tento človek neustále začína rôzne projekty, zakladá firmy, ale chýba mu vytrvalosť a trpezlivosť. Mnohé veci robí povrchne, preskakuje z jedného na druhé a nič poriadne nedotiahne do konca. Motívy prelietavosti môžu byť rôzne – neustále ho nadchýňajú nové nápady, pri prvých prekážkach si namiesto ich prekonania, často zvolí inú cestu, namiesto riešenia problémov začína odznova a pod.
  • Zlatokop – vidí v podnikaní hlavne rýchlu cestu k peniazom. Dokáže rozbehnúť úspešnú firmu, ale nerozvíja ju, vyťaží z nej peniaze a zakladá ďalšie firmy. Nemusia za nim zostávať dlhy ani podvody a môže sa stať celkom bohatým človekom. Nespráva sa však ako skutočný podnikateľ, neinovuje svoj vlastný podnikateľský model, nerozvíja dlhodobo firmu a ľudí v nej.
  • Podnikavec je horší variant zlatokopa. Využíva svoje známosti, priživuje sa na rôznych eurofondoch, dotáciách alebo štátnych zákazkách, nepresadzuje sa však hodnotovou ponukou, ale inými, často nečestnými alebo aj nezákonnými spôsobmi. Niekedy zneužíva svojich spolupracovníkov, obchodných partnerov, podvádza úrady alebo podpláca. Takýto človek by sa v podnikateľskom prostredí nemal vôbec pohybovať. Pozrime sa, koľko je na Slovensku bohatých ľudí, ktorí sa označujú za podnikateľov a nikto presne nevie, čo je predmetom ich podnikania, čo významné vymysleli alebo ako sa vlastne dostali k majetku a peniazom. Sú to často špekulanti, podnikavci, podvodníci, ktorí si platia svojich politikov, ale nie podnikatelia.
  • Institný romantik – má krásne plány a dobré úmysly, ale podniká naivne, niekedy neodborne, bez jasného odlíšenia sa, inovácie, profesionality. Často narieka, že jeho dobré úmysly nie sú vyslyšané, dožaduje sa rôznych foriem pomoci od štátu alebo iných, úspešnejších podnikateľov s tým, že má dobré nápady, je mladý a talentovaný. Zabúda na to, že podnikanie je práve o tom, aby mladý a talentovaný človek premenil svoje nápady na úspešný biznis – bez podpory štátu, bez sponzorov a ľudí, ktorí mu zametajú cestičku a pomáhajú prekonávať prekážky.
  • Vedátor – má „geniálne“ nápady, okolo ktorých sa neustále točí a filozofuje. Niektoré nápady má aj teoreticky rozpracované. Prečítal takmer všetky knihy o podnikaní a pravidelne navštevuje rôzne semináre a školenia. Svoje nápady má tak rozpracované, že sa v tom začína niekedy sám strácať. Často hľadá dôvody, prečo niečo nejde, veľa študuje, analyzuje riziká a spisuje plány. Chýba len pár detailov – úspešná realizácia nápadu a zákazník, ktorý by za ňu zaplatil.
  • Plagiátor – snaží sa kopírovať a napodobňovať druhých, ale nepridáva k originálu žiadnu hodnotu. Často začína robiť veci, ktoré robia aj mnohí ostatní a čuduje sa, akú veľkú má konkurenciu. Nemá ambície urobiť niečo poriadne, neinovuje a nezlepšuje svoj podnikateľský model. Uspokojí sa s priemerom aj s podpriemerom a snaží sa preraziť s najnižšou cenou. Neprerazí.
  • Egocentrik – ešte nič veľké nedokázal a už sa vystavuje na obdiv. Každý úspech ho opantáva viac a viac. Neverí druhým ľuďom, podceňuje ich a uznáva iba svoje vlastné schopnosti. Nedokáže sa obklopiť ľuďmi, ktorí sú lepší ako on, pretože ani neverí, že takí môžu existovať. V jeho okolí chýbajú dôvera, rešpekt aj znalosti. Pre svoje ego nevidí realitu okolo seba. Neučí sa z chýb, lebo žije v ilúzii, že on žiadne chyby nerobí.

Toto sú len niektoré zlozvyky, ktorým občas podľahnú ľudia na ceste k podnikaniu. Často za svoj neúspech obviňujú druhých a pritom sa stačí pozrieť do zrkadla.

Henry Ford povedal: „Všetky fordy sú úplne rovnaké – na rozdiel od ľudí. Každý život je novým javom pod slnkom. Nikdy pred ním nič podobné nebolo a nikdy nebude. Každý mladý človek by si  mal byť tohto vedomý. Mal by sa snažiť objaviť v sebe tú jedinečnú iskru, ktorou sa odlišuje od iných ľudí a fúkať do nej zo všetkých síl, aby sa rozhorela. Spoločnosť a školy ju v ňom možno budú chcieť udusiť, pretože ich snahou je sformovať nás všetkých rovnako. Ja však tvrdím: nenechajte tú iskru zhasnúť – tá jediná z vás môže niečo spraviť.“

Robíme viac, aby sme mali viac peňazí, za ktoré môžeme kúpiť viac – vecí a zážitkov. Viac produkujeme a viac konzumujeme, namiesto toho, aby sme viac žili. Nežijeme náhodou ako drogovo závislí? Naša výkonnosť je často limitovaná tým, že nerozlišujeme dôležité veci od nedôležitých, že nerešpektujeme naše limity a snažíme sa vyriešiť všetko okolo nás. Stávame sa takto obeťami chaosu, z ktorého sa môžeme dostať takto:

  1. Stanovenie obmedzení – vyberáme iba podstatu, učíme sa pracovať s obmedzeniami v čase, priestore a v zdrojoch. Tie najväčšie veci na svete vznikali v obmedzených podmienkach. Blahobyt vedie k degenerácii, tvrdé podmienky poháňajú dopredu. Neobmedzujme sa vo svojich snoch a víziách, ale nečakajme, že urobíme veľkú vec, až keď budeme mať  na to “optimálne” podmienky.
  2. Voľbou toho podstatného sme schopní vytvoriť veľkú vec s minimálnymi prostriedkami. Vždy si vyberajme iba to podstatné, aby sme mohli maximálne využiť svoj čas a energiu. Dôležitá je aj koncentrácia na podstatné, nepreskakovanie z jednej činnosti na druhú.

Neobmedzenosť oslabuje – keby sme v obchodoch nakupovali bez limitu, boli by sme za chvíľu obklopení množstvo zbytočností. Nemôžeme prijímať všetky informácie, riešiť problémy celého sveta ani navštíviť všetky miesta na svete. Nemusíme mať pod kontrolou všetky ukazovatele a činnosti z podniku. Je zbytočné sa rozpylovať vecami, na ktoré nemáme vplyv a prebiehajú mimo nás.

Pri zjednodušovaní a zvyšovaní výkonnosti v našom živote môžeme začať napríklad takto:

  • Zostavme si zoznam činností, ktoré nepridávajú hodnotu nášmu životu a práci a napriek tomu im venujeme veľa času alebo nás najviac zaťažujú.
  • Stanovme si vlastné obmedzenia a prestaňme sa týmto činnostiam venovať – nemusíme čítať všetky reporty, reagovať na všetky podnety z okolia, nemusíme sledovať všetky správy v médiách ani byť na mnohých spoločenských akciách.
  • Kontrolujme či to funguje, či sme získali čas a venujme ho činnostiam, ktoré nám dávajú zmysel, sú to “veľké kamene”, ktoré ukladáme do nádoby svojho času ako prvé, sú to priority nášho života a práce.
  • Zastavme sa, buďme viac sami so sebou, urovnajme si veci vo svojej hlave a v srdci, nedopusťme, aby sme iba reagovali na prichádzajúce udalosti a náš život riadil niekto druhý.
  • Zamerajme sa na cieľ, ktorý sme si stanovili sami a záleží nám na ňom. Pri práci sa naučme zamerať na prítomnosť, na jednu úlohu, na to, čo práve robíme (koncentrácia, meditácia).

Navštívil som svojich rodičov. V izbe bolo ticho, trochu stlmené svetlo a na stole lístok s nadpisom Ja a Ty. Pod týmito slovami boli stĺpčeky s číslami. Vedľa papiera ležali na kôpkach karty. Môj otec s mamou hrali canastu, hru, ktorú si pamätám ešte z detstva, keď sme ju hrávali spoločne. Podobne moji rodičia stolujú – pokojne si pripravia jedlo a v tichosti stolujú. Koncentrujú sa na jedlo a prítomnú chvíľu. Dalajláma napísal: ” Existujú dva dni v roku, kedy nemôžem vôbec nič urobiť. Jeden sa volá Včera a druhý Zajtra. Dnešok je tým správnym dňom, milovať, konať a predovšetkým žiť. Zamyslime sa ako niečo robíme a mysľou sme už niekde inde, ako sedíme s človekom, ktorý nám niečo hovorí a my iba premýšľame nad tým, aby sme ho prerušili a povedali niečo, čo nám urobí dobre. O koľko poznania sa ochudobňujeme len tým, že sme pyšní a nemáme úctu k tomu, aby sme sa sklonili k druhému človeku a počúvali, čo nám hovorí? Koľkým problémom v živote by sme predišli, keby sme si povedali ty a ja a naplno by sme počúvali človeka, ktorý k nám hovorí a snažili sa ho skutočne pochopiť? Koľko by sme sa naučili o sebe a o svete okolo, keby sme dokázali prijímať a vyhodnocovať spätné väzby, ktoré dostávame z okolia, namiesto toho, aby sme druhým vysvetľovali akí sme dokonalí? Akú výkonnosť by sme mali v práci a v živote, keby sme sa stopercentne sústredili na to, čo práve robíme, keby sme do toho dali úplne všetko čo je v nás? Koľkým nehodám a nešťastiam by sme sa vyhli, keby sme boli koncentrovaní na to, čo práve robíme? Lietame často myšlienkami okolo seba a nevidíme toho druhého. Ten čas sa už nikdy nevráti a my si obyčajne zapamätáme iba čas kairos. Je to však iba na nás, koľko nášho života prežijeme v režime ty a ja, tu a teraz a koľko času nám zoberie neúprosný chronos.

Sochu urobíme tak, že z materiálu odstránime všetko zbytočné. Aj z nášho života a práce by sme mali vyčleniť zbytočné veci.

Skúsme si odpovedať na nasledovné otázky:

  • Aké sú naše hodnoty?
  • Aké je naše poslanie a ciele?
  • Čo je naše povolanie (na čo sme povolaní) a zamestnanie (čo nás zamestnáva)?
  • Čomu by sme sa venovali, keby bol náš čas značne limitovaný (veď je!) ?
  • Čo skutočne potrebujeme a čo chceme?

Odpovedzte si úprimne na tieto otázky:

  1. Prenikla zložitosť do vášho života a práce?
  2. Aký má zložitosť vplyv na vašu výkonnosť a kvalitu života?
  3. Poznáte hlavné príčiny zložitosti vo vašom živote?
  4. Máte plán ako zjednodušiť váš život a získať tak viacej energie, výkonnosti a šťastia?
  5. Stáva sa vám, že za vaše problémy obviňujete druhých?
  6. Viete čo chcete a čo sú vaše priority?
  7. Viete povedať nie?
  8. Behá vám občas vaša myseľ bez kontroly medzi rôznymi problémami, ktoré neviete vyriešiť?
  9. Stáva sa vám, že vás trápia negatívne emócie?
  10. Nakupujete a hromadíte občas veci, ktoré nepotrebujete?
  11. Kedy ste naposledy sedeli v tichu, len tak, sami so sebou a nechali ste voľne plynúť čas okolo seba?
  12. Snažíte sa vždy vyhovieť všetkým ľuďom okolo seba?
  13. Hľadáte niekedy zážitky, ktoré prehlušia chaos, v ktorom žijete?

tabulka

Poznáte vzorec šťastia podľa Chipa Conleya?

šťastie = (chcenie toho čo máme) / (vlastnenie toho, čo chceme)

Inými slovami – ak chceme to, čo máme, tak sme vďační. Ak chceme vlastniť to, čo chceme, tak sa možno ženieme za niečím, čo nás vzďaľuje od toho, čo už máme.

A tu je vzorec jednoduchosti a výkonnosti = podstatné / nepodstatné

Tim Ferris, autor knihy Štvorhodinový pracovný týždeň, hovorí: „Na väčšine vecí nezáleží. Byť zaneprázdnený je forma lenivosti – lenivosti myslieť a premyslene konať. Byť zavalený a ochromený prácou je rovnako neproduktívne ako nerobiť nič, nehovoriac o tom, že je to oveľa menej príjemné.“

Aj o tomto budeme diskutovať v novom ročníku Podnikateľskej univerzity, ktorej novú brožúrku si môžete stiahnuť tu.

Podnikateľská univerzita 2014

http://www.ipaslovakia.sk/sk/vzdelavanie/kalendar/podnikatelska-univerzita-2014

4. 8. 2014

Téma članku: Názory Jána Košturiaka

Autor: Ján Košturiak

Robí poradcu, trénera a kauča v oblasti inovácií, strategického manažmentu, organizácie podniku a priemyselného inžinierstva.

Profil autora

seminare

Podobné články

+ Ďalšie články na tému Názory Jána Košturiaka