Život a práca

Veľa ľudí žije vo svete “potom”. Od ôsmej do štvrtej to nejako pretrpia v práci a potom môžu byť so svojou rodinou, celé mesiace chodia do práce a potom pôjdu na dovolenku, kde si to všetko vynahradia. Celý život tvrdo pracujú a šetria a potom si to na dôchodku užijú. Prvé, čo je na tom zlé, je protiklad, do ktorého niekedy staviame našu prácu a život. Práca je nutné zlo na zarábanie peňazí, ktoré “potom” môžeme minúť na príjemnejšie veci. Druhou chybou, je, že rodinu, dovolenku a dôchodok máme až “potom,” keď budeme mať čas a peniaze. Je to podobné, ako človek, ktorý sa chcel zbaviť svojho tieňa a utekal pred ním tak dlho, až padol od vyčerpania a zomrel.

Nedávno som čítal príbeh. Manažér veľkej firmy pozoroval raz v malej dedinke rybára, ktorý ráno vytiahol úlovok z mora a išiel za svojou rodinou. Dali sa do reči a rybár mu rozprával, že ráno nachytá pár rýb, potom sa hrá so svojimi deťmi, popoludní má siestu so svojou ženou, večer si zahrajú, zaspievajú a dajú si pohár vína s priateľmi. Manažér sa rozhodol, že mu pomôže zlepšiť tento “neproduktívny” život a začal mu radiť ako by mohol nachytať viac rýb, kúpiť si väčšiu loď, zamestnať ďalších rybárov, vybudovať si ďalšie firmy na spracovanie a konzervovanie rýb a riadiť tento koncern z veľkého mesta. “A ako dlho by to celé trvalo?” spýtal sa rybár. “Možno 20 alebo 25 rokov,” hovorí mu manažér. “Ale potom by si mohol všetko predať na burze a bol by si veľmi bohatý.” “A čo by som z toho mal?” pýta sa rybár.“ Mohol by si sa z veľkého mesta presťahovať do malej dedinky, chytať si ryby len tak pre zábavu, hrať sa s deťmi, mať popoludní siestu so svojou ženou a večer si dať pohár vína s priateľmi a zaspievať si.” hovorí mu manažér s titulom MBA.

Neviem, kto vymyslel, že by mali ľudia pracovať práve osem hodín denne v budove, ktorá je na to určená. Nie potom, ale teraz žijeme náš život. Urobte si dovolenku každý mesiac, choďte na dôchodok 4 krát do roka a užite si ho. Zrušte rozpor medzi vašim životom a prácou. Kedy? Teraz, nie potom…

Starí Gréci mali dvoch bohov. Volali sa Chronos a Kairos. Chronos symbolizuje neustály pohyb všetkých telies vo vesmíre a plynutie času. Kairos je ponorenie sa do prítomného okamihu, čas rozpoznania jedinečnej príležitosti, čas dôležitých rozhodnutí, ale aj čas vychutnania si neopakovateľnej chvíle života.

Írske príslovie hovorí: Nájdi si čas na prácu, je to cena úspechu.Nájdi si čas na rozmýšľanie, je to zdroj sily. Nájdi si čas na hru, je to tajomstvo mladosti.Nájdi si čas na čítanie, je to základ vedomostí. Nájdi si čas na priateľstvo, je to brána ku šťastiu. Nájdi si čas na snívanie, je to cesta ku hviezdam. Nájdi si čas na lásku, je to skutočná životná radosť. Nájdi si čas na radosť, je to hudba duše.

Nie je nutné byť obeťou sledovania, či veci idú podľa plánu. Netreba sa trápiť pocitom viny, čo všetko by sme chceli ešte stihnúť. Treba sa riadiť hlavne vnútorným kompasom (kairos, princípy a hodnoty) a nie hodinami na stene (chronos, udalosti, stres). Nie je nutné robiť za každú cenu viac vecí a rýchlejšie. Musíme sa naučiť riešiť rozpor medzi hodinami a kompasom.

K problémom dochádza vtedy, keď vzniká rozpor medzi hodinami a kompasom – keď to čo robíme, neprispieva k tomu, čo je v našom živote najdôležitejšie. Nemôžeme robiť to, čo by sme chceli. Cítime sa akoby v pasci, riadení inými ľuďmi alebo situáciami. Sme stále v určitej kríze. Akoby sme boli zamotaní do „siete“, neprestajne niečo „hasíme“, pričom nikdy si nenájdeme dosť času urobiť to, čo by veci zlepšilo. Cítime sa, akoby náš život žil niekto iný, nie my. Dwight D.Eisenhower tvrdil, že  to, čo je dôležité, je málokedy urgentné a to, čo je naliehavé, je málokedy dôležité.

Zhrnutie:

  • Hľadať rovnováhu medzi životom a prácou je nezmysel – treba žiť a milovať život rovnako ako treba pracovať a milovať svoju prácu.
  • Dôležitý je správny rytmus v živote a v práci, striedanie fyzickej a duševnej aktivity, venovanie sa veciam, ktoré človeka tešia a posilňujú
  • Treba sa zbaviť myšlienok a činností, ktoré nás oslabujú – strach (z kritiky, nedostatku, neúspechu), negatívne emócie a emočné metastázy (kritizovanie druhých a porovnávanie sa s nimi a nezdravé súperenie, sťažovanie sa, hádky a konflikty)
  • Jasne si definovať čo je dôležité, čo nám robí radosť a dáva zmysel, naplánovať si to do kalendára a robiť iba to – v práci aj v živote
  • Nerobiť čo nás otravuje a nebaví, čo považujeme za nesprávne a zbytočné, vedieť povedať jednoducho nie
  • Mať pravidelne dovolenku a užívať si dôchodok už v mladom veku, pracovať kedy chceme a kde chceme
    • Odísť z práce na dlhšie obdobie a pochopiť, že sa nič vážne nestane
    • Pravidelne sa zastaviť, stíšiť sa a byť sám so sebou. Nájsť si priateľa, s ktorým sa môžeme rozprávať o všetkom. Zisťujem, že mnohí úspešní manažéri nemajú skutočných priateľov a sú osamelí.
    • Nebyť otrokom toho, čo chcú od nás druhí, nebyť otrokom kalendárov a plánov, nebyť otrokom “honbou za úspechom”…oslobodiť sa

Tim Ferris vo svojej knihe 4 hodinový pracovný týždeň píše: Na väčšine vecí nezáleží. Byť zaneprázdnený je forma lenivosti – lenivosti myslieť a premyslene konať.  Byť zavalený a ochromený prácou je rovnako neproduktívne ako nerobiť nič, nehovoriac o tom, že je to oveľa menej príjemné. Byť produktívny znamená byť selektívny a robiť menej. Sústreďte sa na to, čo je dôležité a ostatné jednoducho ignorujte. Chip Conley definuje vzorec šťastia: šťastie = (chcenie toho, čo máme / vlastnenie toho, čo chceme). Inými slovami – ak chcem to, čo máme, tak sme vďační. Ak chceme vlastniť to, čo chceme, tak sa možno ženieme za niečím, čo nás vzďaľuje od toho, čo už máme. Je dôležité, aby sme boli vďační, za to, čo máme a aby sme si uvedomili, že to čo nemáme možno ani nepotrebujeme.

jobs

24. 11. 2013

Téma članku: Rodina a podnikanie

Autor: Ján Košturiak

Robí poradcu, trénera a kauča v oblasti inovácií, strategického manažmentu, organizácie podniku a priemyselného inžinierstva.

Profil autora

seminare

Podobné články

+ Ďalšie články na tému Rodina a podnikanie