Vždy proti prúdu

Rozhovor so Štefanom Kassayom

Tvoj otec tvrdo pracoval ako šofér autobusu. Ty si vyučený sústružník a začínal si ako robotník. Bola cesta k profesorovi, akademikovi a doktorovi vied rovná, alebo viac kľukatá?

Cesta bola zarastená tŕňmi a pichľavými ružami a spočiatku celkom neznáma. Postupne sa javila schodnou. Nebola však vopred naprojektovaná, ale bol to výsledok vývoja. Moje okolie ma podnecovalo k výkonom. Po ukončení učňovskej školy som skúmal obrábanie a organizáciu práce, túžil som stať sa inžinierom. Po zvládnutí vysokej školy som si naplánoval urobiť dizertačnú prácu. Keď som pracoval v Československej televízii, tak mi vytýkali moje technické vzdelanie. Prihlásil som sa na Karlovu univerzitu a získal som doktorát. Neustále som narážal na problémy a často som mal pocit, že sa tlačím niekam, kde ma ani nechcú. Ako známeho podnikateľa ma vyhodili z obhajoby mojej profesorskej práce. V tajnom hlasovaní, s úsmevom na perách, bez toho aby som sa dozvedel, kde som pochybil, čo som mal urobiť lepšie. Povedal som im, že sa tam vrátim a išiel som na Akadémiu vied, kde som si urobil veľký doktorát DrSc. Vrátil som sa a prácu profesora som obhájil, aj keď mnohí členovia komisie nechápali, prečo chce byť podnikateľ s veľkým autom profesorom.

A prečo chcel byť podnikateľ s veľkým autom profesorom?

Určite je v tom niečo z detstva, obdiv môjho otca k vzdelaným ľuďom a moja snaha dosiahnuť vzdelanie. Niekedy ma ľudia označujú za zberateľa titulov, ale nechápu, že tieto skúšky boli pre mňa akousi formou porovnávania sa so špičkou v odbore, bol to benchmark mojich schopností a úsilia, spätná väzba mojich znalostí. O to horšie som prežíval niektoré neúspechy, ktoré ma však skôr posilnili ako zlomili. Každý duševne zdravý človek chce byť užitočný a pre mňa bolí skúšky a tituly aj určitou spätnou väzbou svojej užitočnosti.

Snímka obrazovky 2014-08-01 o 4.29.07 PM

Toto je Tvoja vedecká a akademická cesta. A čo Tvoja podnikateľská dráha. Dá sa hovoriť na začiatku deväťdesiatych rokov vôbec o podnikaní? Nebolo to iba rozkradnutie štátneho majetku pod záštitou politických strán?

Mňa začiatkom 90.rokov  vyhodili z práce a začal som pracovať v Prahe v medzinárodnej firme, kde sme pripravovali privatizačné projekty. Jeden privatizačný projekt som pripravil so svojim súčasným spoločníkom a bol úspešný. Získali sme normálny úver a štandardne sme ho splácali, aj keď to nebolo vždy jednoduché. Vozil som sa na starej škodovke a pracoval som od rána do večera. Podnik, ktorý sme vtedy získali patrí dnes ku špičke v oblasti výroby cukroviniek na Slovensku. Nepredali sme ho, nerozkradli, ale každý rok sme investovali do reorganizácie a najnovších technológii. Aj vďaka tomu, sa dnes každú sekundu predá jedna Horalka a s našimi výrobkami postupne dobíjame trhy v Čechách, Poľsku a v Maďarsku. Myslím si, že podnikanie v starom sprivatizovanom podniku bolo v mnohom ťažšie ako založenie nového podniku na zelenej lúke. Nemal som za sebou podporu žiadnych politikov, iba pred sebou som mal víziu firmy, ktorej obsah v dnes do bodky napĺňame.

Dnes sa často propaguje špecializácia, čo spôsobuje niekedy, že skupiny špecializovaných odborníkov hovoria rôznymi jazykmi a nikto z nich nedokáže vidieť celok. Ty prepájaš svet vedy so svetom podnikania, píšeš gigantickú 5 dielnu prácu Podnik a podnikanie, kde integruješ viaceré disciplíny. Ako vidíš budúcnosť vzdelania – vrátime sa znovu od špecialistov k polyhistorom, alebo budeme potrebovať systémových integrátorov, ktorí budú prepájať úzko zameraných špecialistov?

Potrebujeme aj špecialistov aj generalistov, ale vo vzájomnom prepojení. Zdá sa, že dnes v každej profesii chýbajú práve systémoví integrátori, ktorí dokážu vidieť celok a vzájomné väzby medzi jednotlivými prvkami systému.  Zjednodušenie povedené – špecialista vie všetko o ničom a generalista nič o všetkom. Pravda je taká, že treba nájsť mieru integrácie a prepojenia všeobecných poznatkov a špecifických nových potrieb. Aj špecialista sa musí prepájať s prostredím, rovnako ako generalista musí vnikať hlbšie do detailov, ktoré súvisia s jeho povolaním. Toyota má zaujímavý model vzdelania, ktorý volajú T. Spojenie širokého poznania súvislostí a hlbokej špecializácie. Aj humanisticky vzdelaný človek by mal vedieť niektoré technické oblasti, podobne ako technici by mali študovať spoločenské, prírodné zákony a základy spoločenskej komunikácie. Treba zásadne zmeniť pohľad na systém vzdelávania a osobnostného rozvoja. Zložitosť života prináša enormné množstvo nových informácii, ktoré sú ťažko zvládnuteľné. Túžba po diplome sa musí zmeniť na túžbu po znalostiach, ktoré človek využije vo svojom povolaní a živote. Od formálneho vzdelávania sa prejde k neformálnemu, kde sa budú ľudia učiť tak, aby obstáli v živote, nie aby vedeli memorovať a prezentovať naučené informácie.

Snímka obrazovky 2014-08-01 o 4.30.52 PM

Snímka obrazovky 2014-08-01 o 4.31.09 PM

Pracuješ od rána do večera. Čo motivuje človeka, ktorý je úspešný podnikateľ, má množstvo akademických a vedeckých titulov, je člen Európskej akadémie vied a umení, do ďalšej práce?

Niekto by povedal, že som workoholik, ale každý z nás má svoje potreby. Ja netúžim po svetských radostiach a rozšafnom míňaní peňazí. Mám šťastie, že nemusím rozlišovať medzi osobným životom a prácou, ale môžem robiť to čo chcem. To čo mnohí nazývajú prácou považujem za zábavu. Mám veľkú chuť riešiť problémy a ak mi v tom chce niekto nasilu pomáhať, je to akoby mi chcel vyriešiť krížovku a obrať ma o radosť z jej riešenia. Ale vážne. Niekedy som sa zaujímal o špičku a geometriu sústružníckeho noža a lámavosť triesky. Postupne som sa začal zaoberať organizáciou dielne, konštrukciou strojov a podnikaním. Časom som  prichádzal na to, že dokonalý výrobok nevzniká len strojmi a technológiami, ale hlavne myslením a spoluprácou ľudí. Človek má potrebu tvoriť, komunikovať, spolupracovať, nachádzať riešenia. Pre mňa nie je zmyslom života pohodlie a užívanie si, ale tvorba a generovanie nových nápadov a radosť z toho, ak vznikne niečo dobré a užitočné. Je to nekonečný proces riešenia hlavolamov, ktoré umožnia človeku pracovať dlhé hodiny bez toho, aby sa unavil.

Myslím si, že slovo motivácia je úzko spojená so slovom zmysel. Otázka prečo a zmysel toho čo robíme nás poháňa vpred. Ty celý život tvrdo pracuješ, máš sparťanský program každý deň, ktorý spája prácu aj s veľmi s disciplinovaným prístupom k športu. Už vyše 50 rokov dvíhaš činky, beháš stovky kilometrov, stále sa venuješ strategickému riadeniu významnej firmy IDC Holding, publikuješ a pracuješ od rána do noci. Aký to má všetko pre Teba zmysel?

Už som povedal. Človek hľadá otázky a odpovede, aby mu život nepretiekol pomedzi prstami. Keď som sa vrátil z vojny, zamýšľal som sa nad tým, ako žiť užitočne a nepremárniť svoj život. Tam bol koreň. Veľmi som túžil po vzdelaní a napokon som dosiahol vysoké spoločenské uznanie. To však nebol cieľ, ale výsledok systematickosti, poriadkumilovnosti a a disciplíny. Hľadám odpovede na stále nové dilemy života. Okrem vzdelania som túžil byť užitočný, potrebný, mať ocenenie a uznanie ako spätnú väzbu, že sa nemýlim, že to čo robím môže byť užitočné aj druhým ľuďom a spoločnosti. Ak hodíš baretku na lúke a pokosíš potiaľ kam dopadla, zodvihneš ju, hodíš a kosíš ďalej. Dnes sa nanovo pýtam či som naplnil svoje ciele, či som bol užitočný svojmu okoliu, rodine, či ma majú radi, alebo robím okolo seba iba zbytočný rozruch. Kedysi som nahneval niektorých ľudí, keď som povedal, že za svoje úspechy vďačím hlavne svojim nepriateľom. Nepriatelia a neúspechy by nemali človeka doviesť k rezignácii ale k novým zamysleniam a impulzom. To je zdroj sily a pohybu vpred. Človek, ktorý žne iba úspech a chválu sa už nikam ďalej nedostane. Zostane stáť na mieste zahľadený sám do seba. Stále ďalej objavujem zmysel života nie som v tomto poznávaní na konci. Človek musí prijať diktát prírody, pochopiť jej zákony a odvodiť z toho aj svoje vlastne správanie. Ak príroda diktuje odovzdanie kódu ďalšej generácii, človek to musí akceptovať. A z toho mi vychádza nasledovné:

Všetko, čo som sa naučil presadiť do manažérskej a výrobnej praxe v podniku postúpiť ďalším generáciám inžinierov. Znalosti a skúsenosti z fungujúceho podniku rozšíriť do budúcnosti až za hranicu vlastného bytia, budovať nástupníctvo, zodpovedne rozvíjať kontinuitu vo vedení podniku, aby sa udržala práca pre ľudí a medzinárodná schopnosť konkurencie.

Športovanie mi pomáha vyvažovať náročnú duševnú prácu. Vybehnúť v sobotu na desaťkilometrovú trať alebo dvíhať ťažké činky tiež vyžaduje určitú sebadisciplínu, ktorá je potrebná aj v práci.

Si bohatý a pôsobíš ako vyrovnaný a šťastný človek. Aký podiel na tom majú peniaze a ostatné dary, ktorými si bol v živote obdarovaný?

Peniaze nemusia prinášať šťastie. Ak ide o odmenu za prácu, je to iba následok poctivej roboty. Neznášam ľudí, ktorí dávajú najavo svoje majetky, honosnosť, sú namyslení a vonkajšími symbolmi deklarujú svoje postavenie. Bohatstvo nevyjadruje kvalitu človeka ani jeho múdrosť. Jedine bohatstvo na úžitok druhých, ktorí majú menej, môže priniesť spokojnosť. Mam teóriu prahu nasýtenia, ktorá hovorí, že každý človek má určitý prah, kde mu peniaze prinášajú nezávislosť a spokojný život. Hromadenie peňazí nad touto hranicou začne pôsobiť negatívne a jediné, čo človek s nimi môže urobiť je, že sa o ne podelí s ľuďmi, ktorí ich potrebujú viac ako on.

Môj spôsob rozdávania spočíva v podpore rozvoja nových znalostí, aplikácii vedy do priemyselnej praxe a aj finančnej podpory novo vydávaných vedeckých publikácii, konferencii a akcii, ktoré prinášajú nové poznatky a rozvíjajú osobnosti. Chcem podporovať aj Podnikateľskú univerzitu, ktorú vidím ako veľmi dobrý projekt rozvoja podnikateľov, podnikov a podnikateľského ducha na Slovensku.  Za hlavné dary, ktoré som dostal považujem úspešnú realizáciu veľkých projektov a klímu vo svojom pracovnom prostredí a rodine. Bez harmónie, vzťahov, dôvery a spoločenskej užitočnosti človek nemôže byť šťastný. Nejde mi o šťastie v danej chvíli, ale o naplnenie životného poslania a spokojnosti s tým čo sa podarilo urobiť.

O úspešných ľuďoch ako si Ty sa píšu príbehy úspešných. Má Tvoj úspech aj tienisté stránky? Sú veci, ktoré sa Ti nepodarili a dnes by si ich urobil úplne ináč?

V prvom rade pochybujem o štandardnej definícii slova úspech. Často sa za úspech považuje suma peňazí. Úspech je dosiahnutie cieľov, ktorých splnenie prinesie úžitok aj druhým. Je veľa vecí, ktoré sa mi nepodarili a je veľa vecí, ktoré som dosiahol a pochybujem o nich. Bez nešťastia nie je šťastie a úspech sa nikdy nedosiahne bez neúspechu. Neúspech však tiež prináša nove poznanie a mnohé poučenia. Z svoj osobný nezdar považujem moje dve prechádzajúce nevydarené manželstvá, ktorý bol aj dopadom môjho exponovania sa v práci. Až po takomto nezdare niekedy človek môže pochopiť svoje vlastne nesprávne konanie a zmeniť život. Dnes si veľmi uvedomujem aká je dôležite starať sa o deti, pomáhať im formovať svoje myslenie, nebyť k nim násilný v presadzovaní názorov a rešpektovať ich osobnosť. Možno aj vďaka tejto skúsenosti dnes žijem v šťastnom manželstve. Každý úspech sa musí merať aj ekonómiou času, lebo dnes už môžem povedať, že život je príliš krátky a niekedy zostáva už len málo času dokonať dielo podľa svojich predstáv. Myslím si, že popri užitočnej práci som vo svojom živote vynaložil aj veľa jalovej energie. Človek má v sebe zakódované určité spôsoby práce a myslenia, ktoré sú však už prekonané a musí sa naučiť vyhnúť tomu, aby robil veci nepotrebné a zbytočné.

Si vlastníkom rozvíjajúcej sa slovenskej firmy, ktorá pôsobí v biznise, kde dominujú veľkí globálni hráči. Mnohí domáci podnikatelia svoje firmy predali zahraničným investorom, mnohé slovenské vlády sa pretekajú v stimuloch pre zahraničných investorov a vo výpredaji slovenských podnikov zahraničným firmám. Aký máš názor na úlohu domácich podnikov a podnikateľov pri rozvoji našej krajiny?

Po 20 rokoch podnikania ani nepoznám u nás firmu v našom obore, ktorá by nebola v cudzích rukách. Sme jediní. Náš človek je vzdelaný, má schopnosti učiť sa a pochopiť realitu. Je iba v časovej nevýhode, lebo nemal možnosť v minulosti pôsobiť na kapitalistickom trhu. Aj zahraničné firmy u nás majú vo vedení slovenských manažérov a fungujú veľmi dobre. Je však zrejmé, že mať limitované možnosti rozhodovania o závažných otázkach podniku retarduje rozvoj manažéra, ktorý musí všetko konzultovať v centrále a stáva sa niekedy úradníkom. Slovenský podnik v slovenských rukách ma neobmedzené možnosti rozvíjať sa. Ak existuje dôvera medzi vlastníkmi, manažérmi a spolupracovníkmi, nastáva obrovský nárast. Napríklad naša firma ročne zvyšuje svoje výkony predovšetkým z dvoch dôvodov:

1. Samostatnosť v rozhodovaní a rýchle reakcie na vývoj na trhu v oblasti investícii, inovácii, výrobkov, procesov a ľudí.

2. Symbióza a dôvera vlastníkov a vrcholového vedenia, autonómne rozhodovanie na základe zdravého rozumu, dokonalé poznanie prostredia, zvyšovanie podielu ľudí na úspechu v ich odmene.

Podnikanie je aj zamestnanosť. Môže štát zvyšovať zamestnanosť? Robia to predsa podnikatelia a štát iba vyberá od nich peniaze na daniach a prerozdeľuje ich. Aj podnikanie sa však bude musieť dostať do súladu s prírodou a svetom okolo nás. Snaha o nekonečný rast nás môže zničiť. Aby pračlovek prežil zabil zviera a kým mal čo jesť, tak nepotreboval zvyšovať produktivitu zabíjania zvierat. Dnes, vzdelaní a civilizovaní ľudia, zabíjame zvieratá navyše, ničíme pôdu a robíme veľa neužitočných a škodlivých veci. Chceme mať prácu alebo chceme dobre žiť? Zvyšovaním produktivity však paradoxne pripravujeme ľudí o prácu. Ide nám teda o kvalitný život a šťastie ľudí, alebo o prácu, v ktorej sme človeka degradovali na ozubené koleso v stroji, ktorý sa točí stále rýchlejšie? Keď budeme mať autonómne a automatizované systémy na reprodukciu vecí, načo nám budú ľudia? Zisk a zvyšovanie produktivity dnes nemôžu byť hlavnými kritériami rozvoja podniku. Musíme vidieť a riešiť nerovnováhu vo svete, ničenie prírody a degradáciu človeka na pracovný prostriedok, ktorý si síce za odvedenú prácu môže kúpiť viac vecí, ale má menej skutočnej radosti a šťastia.

Človek nemôže riadiť tento svet, lebo často nedokáže uriadiť ani svoju vlastnú túžbu po moci. Musí pochopiť, že dokáže prežiť iba vtedy, ak bude v súlade s vyšším systémom.

Firma IDC Holding sa prepracovala medzi elitu potravinárskych spoločností u nás a expanduje do okolitých štátov. Na Slovensku asi neexistuje človek, ktorý by nepoznal Horalku, Tatranku alebo Milu. Na druhej strane inovujete, budujete značku a rozvíjate úspešnú obchodnú stratégiu, prepracovali ste sa k modernému výrobnému a logistickému konceptu. Môžeš stručne popísať hlavné faktory úspechu Tvojej firmy?

Keď som hovoril o potrebe znalostí tak si myslím, že podnikateľ nemôže byť úspešný bez aplikácie vedy a výskumu. Jedným zdrojom sú napríklad nové technológie, na ktorých pracovali tisíce výskumníkov a sú zhmotnením ich znalostí. Treba sa však držať aj Baťovho hesla, že bez ľudí sú fabriky iba železo a betón. Moderný líder musí poznať psychológiu práce, sociológiu okolia, musí vedieť komunikovať a riešiť krízové veci, ktoré sú nečakané. Musí ich však vedieť riešiť ako celok. Sme úspešní, lebo sme dokázali prepájať najnovšie poznatky so zdravým rozumom, vedu s praxou, techniku s ľuďmi, záujmy majiteľov so záujmami spolupracovníkov, krátkodobé výsledky s dlhodobým rozvojom firmy. Keď sa ma pýtajú či som vedec alebo podnikateľ, tak sa pýtam, či je dôležitejšia hlava alebo ruky. Výkon tých najšikovnejších rúk je bez hlavy jalový, celok je dôležitejší ako jednotlivé časti. Každý vrcholový manažér teda musí byť vedec aj podnikateľ, inovátor aj procesný manažér.

Snímka obrazovky 2014-08-01 o 4.32.03 PM

Prepájaš akademickú pôdu, vedu a podnikanie, máš svoje skúsenosti z obidvoch svetov, ktoré by sa mali prepájať a spolupracovať, ale zdá sa, že sa skôr vzďaľujú. Myslím si, že namiesto stimulov, by zahraniční investori uvítali skôr dobre pripravených pracovníkov. Chýba nám kvalitná príprava na podnikanie a inovácie. Neustále sa píšu rôzne stratégie vedy a techniky, rozpráva sa o reformách školstva, budujú sa inovačné centrá, centrá excelencie, vedecko – technické parky, ale výsledky nie je vidieť. Aký máš názor na školstvo, vedu a výskum na Slovensku?

To, čo tu existuje je katastrofa a zrútenie hodnôt vzdelávania. Mena má byť krytá zlatom a diplom znalosťami. Dnes sú diplomy často iba zdrapmi papiera bez hodnoty. Zlý je celý systém, ale aj mnohí ľudia, ktorí v ňom pracujú. Máme vyše 30 vysokých škôl, ktorých úroveň neustále klesá. Namiesto premeny kvantity na kvalitu ideme opačným smerom. Mam veľmi zlý názor na slovenské školstvo. Dnes obstoja vo svete ľudia, ktorí majú znalosti,  talent a vytrvalosť, ale nie ti, ktorí majú bezcenné papiere zo školy. Keby ma operoval profesor, ktorý ešte nikdy neoperoval tak by som sa asi obával o svoj život. Ako môže učiť manažéra alebo podnikateľa človek, ktorý túto profesiu nikdy nerobil? Úroveň mnohých inžinierov klesla pod úroveň bývalých absolventov priemysloviek. Minister školstva sa snaží o zmenu, ale nie je vypočutý, lebo celý systém, ktorý je okolo neho je chorý. Načo je Ministerstvo školstva, keď si aj tak každý robí čo chce. Všetci pýtajú stále viac peňazí, ale nikto nedokáže preukázať lepšie výsledky. Tu vidím priestor pre našu Podnikateľskú univerzitu. Načo by sa mali ľudia učiť to, čo nikto nepotrebuje a čo ich nedokáže uživiť?

Keď mi rozprávaš o svojom živote a keď som čítal Tvoju knihu Kassayov princíp, mám pocit, že si vždy išiel proti prúdu, bol si veľmi tvrdohlavý a spôsoboval si si tak veľa problémov. Dnes sa skôr človek stretáva s tým, že ľudia v záujme dosiahnutia svojich cieľov, robia kompromisy, obetujú svoj názor a presvedčenie, vezú sa v prúde. Ako hodnotíš svoju tvrdohlavú životnú cestu z perspektívy 70 rokov, ktorých sa čoskoro dožiješ. Stálo to za to?

Uvediem príklad. Keď som sa vrátil z pozície zahraničného spravodajcu a nastupoval som na šéfa redakcie TV, riaditeľ mi povedal, že ho budem musieť bezvýhradne poslúchať. Odpovedal som mu, že som kedysi boxoval a viem rany prijať aj vrátiť. Dôležité je prežiť, ale dôstojne. Dostaval som facky sprava aj zľava a zocelili ma tak, aby som zostal pri svojich názoroch a hodnotách. Bol som často odstrkovaný a ponižovaný  Ak sa človek pozerá na život cez svoju existenciu a cestu, nemal by ho obetovať pochybným cieľom aby si mohol vážiť si sám seba. Neľutujem svoje správanie, lebo keby som nebol tvrdohlavý a nedostával rany a pokoru cez poníženie, tak by som určite nedosiahol to čo mám. Nezlomilo ma to a nie je mi nič ľúto. Presvedčil som sa, že férovosť, etika a čistota vo vzťahoch sú základom. Spoľahlivosť a poctivosť sú devízy, ktoré sú kľúčové. Pre mňa je viac uznanie môjho priateľa,  ako nejakej „celebrity“. Túžil som po vedeckých epoletách, ale nemal by som úctu pred sebou, ak by som ich nedosiahol poctivo, Bola to pre mňa miera, aj keď možno nepresná, spoločenská metrika mojich schopnosti. Ak dnes ako podnikateľ neprídete na jednanie na Audi A6 alebo A8, tak sa na vás čudne pozerajú. Je to choré. Podobné falošné symboly sú nám dnes podsúvané, aby riadili náš život. Treba ich však zavrhnúť, treba objaviť rozdiel medzi reklamou a manipulovaním zákazníkov, medzi vedením ľudí a ich zneužívaním. Tvrdohlavosť znamená aj nepreberať stádovito povrchné názory, vzory a symboly.

Mládež dnes dostáva mizerné vzdelanie, v médiách vidí často  „čudné vzory“,  zdá sa, že mnohým sa nechce ani veľmi učiť, ani pracovať a niekedy mám pocit, že len tak prežívajú. Je ťažké dávať rady mladým, veď aj Ty si často nerešpektoval rady druhých a tvrdohlavo si išiel svojou vlastnou cestou. Napriek tomu Ťa poprosím o Tvoj názor na kľúčové vlastnosti, ktoré by mal rozvíjať mladý človek, ak chce byť v živote úspešný.

Tvrdohlavosť sa môže prejaviť aj v tom, že čo si začal to chceš aj dokončiť. Poznám človeka, ktorý je profesorom matematiky a informatiky. Je dekan a jeho študenti sú úžasne nadchnutí svojou prácou a dosahujú výborné výsledky na súťažiach. Sú skvelí preto, že dostali opateru vo svojom okolí, o ktorú sa postaral menovaný profesor. Mladí ľudia sú takí aký je svet okolo nich. Oni potrebujú dobrých učiteľov, ktorí im pomôžu rozvíjať ich schopnosti. Každý talent potrebuje podmienky, aby sa mohol rozvíjať. Treba využiť všetky možnosti na rozvoj a formovanie talentu mladých, nie iba formálne vzdelávanie. Talent sa presadzuje s rozvojom osobnosti, treba cestovať, súťažiť a porovnávať sa so svetom, viesť osobnosť k trpezlivosti a vytrvalosti. Nedivím sa, že veľa mladých odchádza do sveta. Je dobré, ak tam rozvíjajú svoju profesiu, ale je škoda, ak stretnem v bare v Chicagu pracovať slovenského inžiniera. Takže neraďme mladým čo majú robiť a akí majú byť, ale radšej vytvorme podmienky na to, aby sa mohli správne rozvíjať.

Snímka obrazovky 2014-08-01 o 4.32.27 PM

Vo svojom doterajšom živote si dosiahol oveľa viac ako mnohí bežní ľudia. Poznám ťa a viem, že si pracoval oveľa tvrdšie ako bežní ľudia. Máš ešte niečo, čo si chceš v živote splniť?

Dokončil som pentalógiu svojich kníh a chcem zaistiť kontinuitu mojej firmy aj v budúcnosti.

Svet sa dnes mení. Vznikajú nové problémy a my musíme byť schopní na ne správne reagovať. Nemám dlhodobé plány, ale nemám ani záujem o oddych, odpočinok a „užívanie si“. Pýtajú sa ma prečo si neužívam a ja sa pýtam čo to vlastne je. Ja si užívam prácu a aktivity, ktoré mám rád. To, čo mnohí považujú za „užívanie si“, považujem za premárnené dni. A to je veľká škoda, lebo život je taký krátky…

Rozhovor viedol Ján Košturiak

Viac informácii

www.kassay.sk

http://kassay.sk/knihy/dva_zivoty.pdf

1. 8. 2014

Téma članku: Názory Štefana Kassaya

Autor: Štefan Kassay

Zmyslom života nie sú peniaze, ale to, čo človek vytvorí a čím prispeje k spoločnému dielu.

Profil autora

seminare

Podobné články

+ Ďalšie články na tému Názory Štefana Kassaya