Vďaka Jožko

Je zaujímavé, aké témy sa rozoberajú v médiách. Nemám na mysli ani tak bulvár, kde sú témy jasne dané a menia sa iba osoby a obsadenia. Myslím skôr témy v médiách, ktoré sa považujú za mienkotvorné alebo seriózne. Niekedy sa mi zdá, že najradšej píšu sami o sebe – akí sú nezávislí a nad vecou, kto, koho sponzoruje, vlastní a pod. Chodím po podnikoch a oveľa viac ma zaujíma, ktorá slovenská firma alebo človek zo Slovenska prerazili v zahraničí, aké nové veci vymysleli firmy ako Tesla, Apple, Google, aké nové materiály a technológie môžu ľuďom pomôcť vyliečiť rany, ktoré spôsobili tomuto svetu. Prestávam čítať noviny, v ktorých píšu novinári sami o sebe. Nečítam noviny a nepozerám TV.

Kde boli všetci investigatívci a strážcovia demokracie keď sa rozkrádalo Slovensko? Minulý čas rozkrádania nie je na mieste – kde sú teraz? Sám som oslovil viacerých z nich, keď som videl korupciu alebo nepoctivé praktiky niektorých podnikavcov, ktorí okrádajú zamestnancov aj štát. Narazil som na dve skupiny – jedna mi neodpovedala a druhá nemala čas. Všetci mali veľa práce na vlastných témach. Rozumiem, možno to neboli dostatočne dobré kauzy pre ich zviditeľnenie, alebo to boli príliš nebezpečné kauzy pre život. Prečo nikto nepíše o korupcii, ktorú k nám priniesli známe nadnárodné firmy? A prečo nikto neskúma daňové a finančné úniky týchto firiem? A kto sa v tejto krajine zaujíma o problémy obyčajného človeka? Človeka, akých je väčšina? Človeka, ktorého okrádajú na každom kroku, čaká v radoch na úradoch a v nemocniciach ako za socíku a nikto sa ho nezastane (pardón, za socíku sa v nemocniciach nečakalo tak ako dnes)? Človeka, ktorý nezarába tak, aby mohol uplácať (a možno je to aj proti jeho svedomiu), človeka, ktorý nemá kontakty na vplyvných ľudí a médiá.

Vznikla nám tu akási “smotánka”, skrátka niečo, čo sa oddelilo od normálu a žije si svojim životom. Volajú sa intelektuálmi, sedia v kaviarňach a diskutujú o svojich problémoch, ktoré väčšinu ľudí vôbec nezaujímajú. A potom píšu, blogujú a diskutujú – sami o sebe a o svojom svete.

Občas diskutujem s mladými, ľuďmi, ktorí zakladajú firmy – moderne sa to volá „startupy.“ Nadšene mi hovoria o svojich nápadoch a chcú, aby som ich posúdil. Pýtam sa ich niekedy na biznis model, ale vždy hovorím iba jedno – neviem posúdiť tvoj nápad, skutočnú hodnotu má iba nápad realizovaný, úspešný, ten, za ktorý zaplatil zákazník. Plány, pekné reči a prezentácie nestačia, ani debaty v kluboch a kaviarňach, ani moje článočky a knižky nezmenia svet. Ale moja mama ich číta :) Svet zlepšia iba konkrétne činy, akcie a ich výsledky.

Môj kamarát Paľo Prekop si povedal, že zorganizuje majstrovstvá sveta. A zorganizoval. Má úspešnú firmu preto, že vie dobre robiť svoju prácu, nie len rozprávať. A v našej obci sme mali majstrovstvá sveta v klobúčiku hop! Opustili sme notebooky a tablety, sadli sme si za stôl a trénovali sme hru z našich detských čias. A potom sme ukázali celému svetu, že aj ľudia vo Varíne vedia zorganizovať veľkú a perfektnú akciu a dokážu sa spolu baviť. Aj bez politiky.

Inšpirujme sa z klobúčika hop – sadnime si za stôl a rozprávajme sa spolu, vymyslime si akciu, ktorá má zmysel a urobme ju. A pokračujme ďalej. Postavme v dedine lavičku, hojdačku pre deti, opravme ihrisko alebo obecnú chatu. Obmedzme tých čo kradnú a podporme tých, čo tvoria. Taký Jožko Ďugel vo Varíne – organizuje memoriál svojho syna v lukostreľbe 3D a mnohé ďalšie akcie. Do našej obce chodí celá Európa a otec, ktorý stratil syna, robí zázraky. Opravuje chatu Fatranka vo Varíne, organizuje súťaže a pomáha deťom. Robí pre druhých a nepotrebuje o tom rozprávať a písať. Vďaka Jožko. Nikto o Tebe nenapíše, tak aspoň takto…

18. 10. 2014

Téma članku: Názory Jána Košturiaka

Autor: Ján Košturiak

Robí poradcu, trénera a kauča v oblasti inovácií, strategického manažmentu, organizácie podniku a priemyselného inžinierstva.

Profil autora

seminare

Podobné články

+ Ďalšie články na tému Názory Jána Košturiaka