Svoju firmu si zničím sám

Ako deti sme si niekedy postavili na piesku hrad a potom sme ho zničili. Moja dcéra Lucka v detstve maľovala obrázky a keď sa jej nejaký nepáčil, tak ho roztrhala. V posledných rokoch sa stretávam s tým, ako si niektorí majitelia firiem ničia svoje firmy – rýchlo a nenávratne.

Používajú pritom viaceré stratégie:

1. Prídem do firmy, ktorú prenechal otec svojej dcére. On firmu vybudoval a ona má pokračovať v jeho diele. Ona by chcela mnohé veci zmeniť, ale otec nechce meniť nič. Veď načo, keď firma zarába peniaze? Neriešme neporiadok, chaos a nespokojnosť vo výrobe, nemeňme nič, keď to funguje. Firma nemá systém, vlastný produkt, ani širšie portfólio zákazníkov. Je v nej množstvo rizík, ale nikto o nich nechce radšej hovoriť. Jej najväčším rizikom je však udržiavanie status quo.

2. V inej firme prišiel majiteľ za generálnym riaditeľom a vyčítal mu, že si k jeho firme vytvoril vzťah, ako keby bola jeho vlastná. Riaditeľ si myslel, že je dobre, ak firmu spravuje ako svoju vlastnú ale bol vyhodený. Roky síce vytváral so svojim tímom majiteľovi zisky v desiatkach miliónov eúr, ale paranoja je ťažká diagnóza. Majiteľ úspešne rozprášil manažment, ktorý vybudoval obchodné vzťahy a pripravil špičkové technické riešenia a nasadil do firmy „ostrých chlapcov“ zvonka. Tí síce nevedia rozlíšiť sústruh od frézky, ale vedia, že všetko, čo robili ich predchodcovia bolo zle. Mesiace plynú a z firmy odchádzajú schopní ľudia, objednávky aj zisky.

3. V úspešnej technickej firme, kde sa vyvíjajú a vyrábajú špičkové stroje, šéf vývoja vymýšľa nové riešenia pre budúcnosť a majiteľ ho obviňuje, že mu míňa peniaze. On mu síce peniaze zarába, ale každý to vidí ináč. Manažéri pochopili trendy – modulárne, flexibilné zariadenia, prispôsobované na problémy zákazníkov. Majiteľova dcéra sa začítala do manažérskej literatúry, nevšimla si rok vydania a zistila, že zarobia viac, ak budú vyrábať rovnaké produkty vo veľkých sériách. Riaditeľ rezignoval s tým, že sa už nemôže pozerať na to, ako si majitelia ničia vlastnú firmu.

4. Majiteľ reštaurácie, ktorý síce zbohatol na niečom úplne inom ako je gastronómia, neustále poúča kuchárov o tom ako sa má variť, čo ma byť na jedálnom lístku a ako má fungovať jeho podnik. Vôbec tomu síce nerozumie, ale on je tu majiteľ a oni iba zamestnanci. Každý normálny kuchár, ktorý rozumie svojmu remeslu, odíde sám alebo ho nakoniec majiteľ vyhodí. Viete si predstaviť úspešnú reštaurácia, v ktorej sa kuchári a personál striedajú každý rok?

5. Majiteľ inej firmy si myslí, že všetkému rozumie – dizajnéri mu predkladajú nadčasové veci a on ich kritizuje za to, že mu dali lepšie riešenie ako si objednal. Oni mu predkladajú perly, jeho oči však vidia niečo iné. Nové trendy označuje za módne výstrelky, inovačné riešenia za riskantné experimenty, skúsených ľudí, ktorí mu chcú poradiť za príživníkov. On sám však ani nevie, čo nevie a možno sa to ani nikdy nedozvie, pretože ostatných považuje za hlúpejších ako je on sám.

6. Ďalší majiteľ si všetky kľúčové činnosti a rozhodnutia robí sám. Je presvedčený, že iní by to nedokázali urobiť tak dobre ako on sám. Postupne sa však stáva brzdou vlastnej firmy, nevyrastajú pri ňom žiadne osobnosti a po jeho odchode zostáva diera, do ktorej nakoniec spadne celá firma. Múdri sú ľudia, čo sadia a pestujú stromy, v ktorých tieni sedieť nikdy nebudú. Pochabí sú tí, ktorí si myslia, že sú nenahraditeľní.

7. Majiteľ inej firmy, inteligentný technokrat, komunikuje v krátkych príkazoch, ktorých obsah síce nikto nerozumie, ale on trvá na ich splnení. Je ako tréner futbalistov, ktorí nevedia kto je ich súper, kde je brána a na akých postoch majú hrať. Frustrácia a demotivácia vedie k úpadku.

8. Majiteľ sa k ľuďom správa ako k zdrojom, ktoré sa dajú zneužívať a po vyžmýkaní vymeniť. To, čo ľuďom dáva – nedôveru, strach a okrádanie, mu oni úspešne vracajú. Firma postupne ničí spoluprácu, dôveru, rešpekt a nakoniec aj samú seba.

9. Opačným extrémom sú majitelia, ktorí majú svojich ľudí radi a chcú sa s nimi o svoj úspech rozdeliť. Neustále ľudí chvália akí sú úžasní, zlepšujú im pracovné podmienky, dávajú trináste a štrnáste platy aj iné bonusy. A zamestnanci už ani nevedia za čo. Super firma. Jediné čo jej chýba je pracovný výkon nadpriemerne zabezpečených a neskutočne lenivých pracovníkov.

10. Poznám aj majiteľov typu „ja sa o nich postarám,“ pracujú do úmoru, snažia sa, ťahajú za troch. Tak veľmi sa chcú postarať o svojich spolupracovníkov. Nedávno rozprával jeden podnikateľ ako sa rozhodol opustiť svoju vlastnú firmu. Odrazu sa pracovníci zomkli a začali aktívne pracovať na tom, aby firma ďalej fungovala. Už sa o nich nemal kto postarať, museli sami. Nie je dobré starať sa o niekoho, kto je zdravý. Treba mu skôr vytvoriť podmienky, aby mohol rozvinúť svoj talent a prebrať zodpovednosť za svoju rolu. Slabí sú občania, o ktorých sa starajú silné štáty, slabé sú deti, ktorým mamky zametajú chodníčky a slabé sú firmy, kde sa spolupracovníci o seba nevedia postarať.

Čo majú tieto príbehy spoločné?

  • Sú to príbehy z reálneho života a často sa opakujú.
  • To, čo sa budovalo dlhé roky sa dá zničiť za niekoľko mesiacov.
  • Pýcha a sebastrednosť zatemňuje zrak až do takej miery, že niektorí ľudia nedokážu prijať zo svojho okolia nič, čo by ich posunulo dopredu.
  • Nedôvera, hraničiaca s paranojou, podozrievanie spolupracovníkov z podvodov a okrádania prekonáva niekedy Harpagona z Moliérovho Lakomca.
  • Bohatstvo, moc a úspech niekedy ľudí zvádzajú k pocitu, že oni všetkému rozumejú, všetko vedia vyriešiť a riadiť.
  • Neschopnosť pochopiť ľudí okolo seba a vysvetliť im základné smerovanie, nezáujem o ľudí a ich zneužívanie vedie k deštrukcii.
  • Snaha starať sa o spolupracovníkov a dať im viac ako oni dávajú firme vedie k degenerácii ľudí aj firmy.

Pri ničení firmy sú aj iné postupy. Investuje sa do budov a zariadení, namiesto rozvoja ľudí,  alebo sa inovuje iba produkt, bez toho, aby sa vylaďoval celý podnikateľský systém. Úspešné podnikanie je hlavne o neustálom a trpezlivom vylaďovaní podnikateľského modelu tak, aby si jeho jednotlivé prvky sadli – od zákazníka a jeho potreby, cez hodnotovú ponuku až po partnerskú sieť.

Skladanie biznis modelov si vyžaduje, aby sa podnikateľ vymanil z operatívy, viac sledoval okolie svojej firmy, zákazníkov a trendy na trhu, hľadal nové príležitosti, vytváral nové trhy a hľadal inovácie, ktorými sa odlíši. Je to určite zábavnejšia a užitočnejšia činnosť, ako ničenie vlastnej firmy.

bm

5. 4. 2014

Téma članku: Názory Jána Košturiaka

Autor: Ján Košturiak

Robí poradcu, trénera a kauča v oblasti inovácií, strategického manažmentu, organizácie podniku a priemyselného inžinierstva.

Profil autora

seminare

Podobné články

+ Ďalšie články na tému Názory Jána Košturiaka