Stretnutia podnikateľov

Stretnutia sú dôležité. Aj tie so sebou samým, kde sa v tichu dostávame do svojho najhlbšieho ja, aj tie, kde stretávame druhých ľudí, od ktorých dostávame spätné väzby, inšpirácie a nové pohľady na svet a naše podnikanie v ňom.

Obdivované Silicon Valley nie je možno ani tak o budovách a laboratóriách, ako o stretnutiach výnimočných ľudí a ich sieťovaní sa. Spomínam si na niektoré stretnutia, ktoré ovplyvnili môj profesionálny život – stretol som profesora Warneckeho, ktorý mi pred takmer 30 rokmi otvoril svet aplikovaného výskumu a inovácii v spoločnosti Fraunhofer. Tam som stretol napríklad Bernda Beckera, s ktorým som neskôr spolupracoval v jeho firme na vývoji produktu SIMPLE++ a neskôr na 3D skenovaní a modelovaní. Bernd mi otvoril okno do sveta podnikania a ukázal mi, že strach nie je dobrým spolupracovníkom. Stretol som tam aj Wifrieda Sihna, s ktorým sme neskôr zakladali IPA Slovakia. Stretnutie s mojimi priateľmi profesormi Langem a Bügom spôsobilo, že som v Nemecku prednášal vyše 20 rokov. A stretával som ďalších ľudí  – väčšinou na konferenciách, seminároch alebo workshopoch. Výsledkom boli nielen nové priateľstvá ale aj množstvo nápadov, projektov a inovácii.

Celý náš život ovplyvňujú stretnutia. Je iba na nás, či sa ich zúčastníme a či máme schopnosť nájsť v nich hodnotu, ktorú nám prinášajú.

Ja som si z rôznych stretnutí väčšinou odnášal toto:

  • Sebapoznávanie a objavovanie vlastnej cesty
  • Poučenie, skúsenosti a zaujímavé informácie pre podnikanie a život
  • Inšpirácie a príležitosti
  • Zárodky hodnotných vzťahov, projektov a partnerstiev

Prečítal som v poslednom období veľa kníh a článkov o inováciách, diskutoval som s desiatkami ľudí a som presvedčený, že ešte nikdy v histórii ľudstva neriešili ľudia také množstvo zložitých problémov v takom časovom tlaku ako dnes. Explózia informácii je taká, že ani úzko špecializovaní vedci nemajú šancu prečítať a vyhodnotiť všetky relevantné publikácie vo svojom odbore. Výsledkom je, že sa špecializujú ešte užšie a zavŕtajú sa do svojej disciplíny tak hlboko, že nevidia svet okolo seba. Sme obklopení fragmentovaným svetom špecialistov, ktorý nás začína ohrozovať na živote. Rodinných lekárov, ktorí rozumeli celému človeku aj prostrediu, v ktorom žije, nahradili špecialisti, ktorí vám vedia diagnostikovať a liečiť časť vášho tela, ale niekedy zabíjajú celok. Takto je to však aj v podnikaní – znižujeme náklady, namiesto toho, aby sme zarábali peniaze, bojíme sa chyby a tak radšej stojíme na mieste, objavujeme veci, ktoré sú už objavené, len o nich nevieme, nenachádzame príležitosti, pretože nemáme ani poňatia o nových technológiách, materiáloch a riešeniach, ktoré sa testujú v laboratóriách.

Čo tým chcem povedať? Že veľa vecí už existuje, len ich mnohí superšpecialisti nevidia alebo ich nevedia prepojiť. Ak sa na svet inovácii a podnikania pozrieme z inej perspektívy – cez nové biznis modely tak, ako to robil Steve Jobs, objavíme príležitosti, o akých sa nám ani nesnívalo.

Problém je, že nové veci prichádzajú na trh s obrovskou rychlosťou. Študent Ren Ng napísal v roku 2006 dizertačnú prácu „Digital Light Field Photography“ a za 5 rokov sa vyrábajú s týmto princípom fotoaparáty Lytro. O 6 rokov si podobné riešenie patentuje firma Apple a plánuje ho implementovať do svojich iPhonov. Pred pár rokmi sme považovali elektromobil za hudbu budúcnosti a Tesla dnes nestačí plniť objednávky. Nikto sa už nečuduje nad autami bez vodiča, kľúčiky a ovládače od áut miznú v mobilných telefónoch, karosérie sa začínajú vyrábať s karbónových vlákien a zložité výrobky sa stále viac tlačia na 3D tlačiarňach z hliníkových a iných práškov. V laboratóriách vznikajú linky na výrobu ľudských tkanív, obrovský vývoj prebieha v oblasti nových materiálov a alternatívnych zdrojov energie. Viete, že sa dá získavať ropa z odpadov alebo vyrábať asfalt z odpadového kuchynského oleja? Poznáte sprchu bez odpadu, v ktorej sa recyklujú iba 2 litre vody? Videli ste už funkčný bicykel z papiera? Viete, že len v Európskej únii, sa ročne predá vyše milióna e-bikov a v roku 2020 by to malo byť svetovo okolo 38 miliónov? Neviete čo je ebike? Pozrite sa sem – www.ride.sk a na konferencii si ho budete môcť vyskúšať a uvidíte návrh prototypu, ktorý pripravili najlepší slovenskí dizajnéri.

Aj o týchto témach budeme diskutovať 29.-30.4. na konferencii Podnikatelia spojte sa v Žiline. Pozývam vás spoločne s Milanom Zeleným, ktorý bude hovoriť o najnovších transformačných trendoch vo svete biznisu (http://blog.aktualne.centrum.cz/blogy/milan-zeleny.php) a s Vladom Levárskym, ktorý za necelých 20 rokov vybudoval firmu, ktorá dnes udáva svetové trendy v oblasti svetelnej techniky – www.omslighting.sk

Teším sa diskusie so špičkou slovenských podnikateľov, s ktorými budeme rozoberať rozličné témy:

Napríklad

1. Od štíhleho podniku k štíhlemu podnikaniu  http://modernirizeni.ihned.cz/c1-61741100-od-stihleho-podniku-ke-stihlemu-podnikani

2. O tom ako mnohí podnikatelia milujú svoje firmy tak, až ich zničia

Poznám ľudí, ktorí milujú svoje firmy až tak, že ich dokážu zničiť. Oni ich založili, venovali im to najlepšie, čo je v nich a nakoniec ich zničia. Do poslednej chvíle nechcú odovzdať vedenie firmy nástupcovi a keď to urobia, tak požadujú, aby to robil podľa ich predstáv. Poznáte to? Niekto vám dá dar a zároveň vám dáva podmienky ako s nim máte zaobchádzať – je to porcelán po babičke, pole po starom otcovi, dom, na ktorom som sa tak narobil… Dávame takto deťom dar a bremeno súčasne.

Je mi ľúto ľudí, ktorí sa nevedia vzdať majetku alebo firmy, ktoré vybudovali. Nemajú dôveru ku svojim nasledovníkom a neustále sa im miešajú do toho, ako spravujú zverené veci. Ničia tak často človeka, ktorému odovzdali štafetu, ale aj vzájomnú dôveru a vzťah a často aj samotné dedičstvo. Podobný boj, ako popisuje Ricardo Semler so svojim otcom kedysi dávno vo firme Semco, zvádzajú denne desiatky nasledovníkov úspešných podnikateľov a rodičov. Je to láska k nástupcovi a jeho ochrana pred zbytočnými chybami? Alebo láska ku firme, ktorú senior vybudoval? Nie! Je to láska k sebe. Obyčajná ješitnosť. Pýcha, ktorá nám bráni uznať, že aj druhí môžu byť lepší ako my.

Je pochabosť pochovať vlastnú firmu len preto, že človek drží opraty do poslednej chvíle, aj keď je čas stiahnuť sa a prenechať vedenie mladým.

Poznám veľa prípadov, keď zakladateľ firmy hľadá svojho nástupníka. Vyskytujú sa často tieto situácie:

  • Zakladateľ firmy dlhé roky budoval firmu, držal v rukách všetky dôležité nitky, je už unavený a hľadá svojho nástupcu. Nenachádza ho, lebo si ho nestihol vychovať. Hľadá ho cez rôzne agentúry a tiež nenachádza, lebo prichádzajú ľudia, ktorí nerozumejú tomu najdôležitejšiemu vo firme – jej kultúre a DNA.
  • Zakladateľ, ktorý chce odovzdať svoju štafetu, má k firme a ľuďom v nej taký silný vzťah, že svojich nástupcom vnucuje vlastné predstavy o riadení firmy, neustále ich poúča a koriguje, nedovolí im zmeniť veci, ktoré on sám vytvoril. V slovenských a českých firmách je táto situácia o to citlivejšia, že sa jedná obyčajne o človeka, ktorý firmu založil z nuly a má pocit, ako keby svojmu nasledovníkovi zveroval vlastné dieťa.
  • Majiteľ, ktorý odovzdáva štafetu trvá na tom, aby boli zachované jeho spôsoby riadenia. Často nachádza oporu v tom, že firma je od svojho vzniku stabilná a úspešná a preto netreba nič meniť. Všimnite si, ako často sa v histórii revolucionári menili na diktátorov a tí, ktorí vytvorili niečo prevratné na bojovníkov proti zmene. Svet sa rýchlo mení a disruptívne technológie, o ktorých píšu Clayton Cristensen alebo Milan Zelený (mobilná komunikácia, digitálne technológie, internet vecí, Industrie 4.0, 3D tlač, samoobsluha, e-mobilita, polykarbonáty a i.) valcujú celé odvetvia. Prácu ľudí preberajú roboty, produktívnu ekonomiku nahrádza ekonomika kreatívna, workoholickú generáciu X nahrádzajú miléniáni, ktorí hľadajú v živote iné hodnoty ako ich rodičia. Myslím si, že treba rozlišovať dve oblasti – princípy a hodnoty vedenia firmy a sústavu riadenia spoločnosti, kde treba rozvíjať silnú pečať a DNA poctivého zakladateľa firmy. Treba však často nemilosrdne inovovať biznis modely firmy a vytvárať úplne iné biznis modely pre nových zákazníkov a príležitosti.
  • Najzložitejšie situácie nastávajú tam, kde sú v majiteľskej štruktúre viacerí ľudia – niekedy starší, ktorí firmu rozbiehali a mladší, ktorí sa stali akcionármi „za odmenu.“ Vzniká skupina silných osobností, ktoré často ťahajú rôznym smerom – jeden chce vyplácať dividendy, druhý investovať do firmy, ďalší chcú rozbiehať ambiciózne projekty, iní sa snažia stabilizovať firmu. Rôzne smery a ciele, rôzne povahy a charaktery – na konci často frustrácia a paralýza. Poznám úspešnú rodinnú firmu, ktorú vedie vnuk zakladateľa. Firma má vyše 5000 zamestnancov a prísne dodržiava hodnoty starého otca (vlastné učňovské stredisko, úcta a ochrana zamestnancov, nepracuje sa v nedeľu a pod.). Napriek tomu, že sa jedná o mnohodetnú rodinu, otec si vždy vybral iba jedného nástupcu, ktorému zveril celú firmu. Je pekné mať vo vedení firmy tím, ktorý má rôznorodé názory a pohľady na svet. Je dobré ak z týchto názorov vznikajú rôznorodé návrhy riešení. Je však dôležité, aby firma mala lídra, ktorý robí rozhodnutia (zámerne nenapíšem správne) – v správnom čase.
  • Sedávam občas s týmito ľuďmi, ktorí držia v ruke štafetu a boja sa ju odovzdať ďalej, niektorí ju odovzdajú a po chvíli si ju zase berú späť alebo okrikujú svojho nástupcu, že je nenesú tak ako si to predstavovali oni. Sedávam aj so synmi a dcérami, ktorí niekedy dostali štafetový kolík ako danajský dar a poznám aj podnikateľa, ktorý časť firmy napísal svojmu generálnemu riaditeľovi – aby ju ďalej dokázal rozvíjať v prospech jeho detí.
  • Každý prípad je trochu iný, aj keď sa na seba podobajú. Prvotné príčiny a následky správania človeka treba vždy pochopiť v špecifickom kontexte. Často je to o egu a ješitnosti, ale aj komplexoch (všimli ste si, že niekedy tí, čo najmenej dokázali majú najagresívnejšie správanie?). Keď delegujeme, tak musíme dávať predovšetkým dôveru rešpekt. Ak sú vo firme hodnoty postavené na princípoch, tak je takmer jedno, kto firmu vedie – ona má silnú DNA a imunitu proti deštrukcii. Spomeňme si niekedy na to, ako sme zakladali našu firmu – v mladom veku, bez zázemia a ani sme sami nevedeli, čo nevieme. A zvládli sme to, tak ako to zvládnu tí, čo prídu po nás. Lebo takto funguje svet od nepamäti a mená všetkých nepostrádateľných raz budú vytesané na hroboch.

Nechcete sa dožiť popisovaných situácii? Nemusíte. Stretávajme a prepájajme sa, hľadajme svoje vlastné cesty a nebojme sa rizika. Najväčšie riziko je čakať a nerobiť nič a mať pritom pocit istoty.

3. Chceme sa baviť aj o štyroch stupňoch podnikania

O tom, že každý z nás je podnikateľ. Narodili sme sa s určitými schopnosťami a talentom. Počas života objavujeme svoje dobré a zlé vlastnosti, veci, ktoré sa nám daria, i tie, ktoré nám veľmi nejdú. Každý z nás sa snaží zaradiť sa niekam, byť užitočný, ponúknuť niečo tomuto svetu a dostať za to primeranú odmenu. Sme podnikatelia, aj keď sme zamestnaní, pretože sme sa na našu pracovnú pozíciu museli niečo naučiť a musíme o ňu bojovať svojou šikovnosťou a znalosťami.

Podnikanie sa považuje za racionálnu činnosť, ktorú Obchodný zákonník definuje ako „sústavnú činnosť uskutočňovanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť na účel dosiahnutia zisku“. To však nie je dostatočné, podnikanie možno definovať v štyroch stupňoch.

Fundament

Peniaze a veci, ktoré si za ne kupujeme, sú základný fundament podnikania. V biznise potrebujeme nakupovať materiál, platiť ľuďom odmeny, investovať do strojov a vzdelávania, ale aj zabezpečiť vlastnú rodinu. Tento stupeň možno nazvať fyzickou alebo telesnou stránkou podnikania. Ak podnikateľ, obrazne povedané, nemá na jedlo, strechu nad hlavou, obnovu síl a to isté platí pre jeho firmu, sú ohrozené aj ostatné stupne podnikania. Všetci krízoví manažéri zdôrazňujú, že pri resuscitácii ťažko chorej firmy sa začína obnovením cash flow, podobne ako u pacienta treba obnoviť krvný obeh

Intelekt a talent

Ak sa podnikateľ uspokojí s prvým stupňom, môže rýchlo stratiť konkurenčnú výhodu. Mnohí si začnú nakupovať veci a užívať peniaze, iní sa sústredia na zarábanie a obnovu firmy. Zvyčajne však podcenia druhú úroveň podnikania. Tú možno nazvať intelektom a vôľou. Podnikateľ sa tu dostáva na vyššiu úroveň, ako je iba „zarábanie peňazí“. Zapája do podnikania svoj intelekt, talent a vôľu, hľadá nové riešenia pre zákazníka, inovuje, zlepšuje procesy. Odmenou nie sú len peniaze, ale aj verejné uznanie, ocenenie, víťazstvo, vonkajší úspech – podobne ako v športe. Mnohí podnikatelia sú motivovaní práve tým, že verejnosť ocení ich schopnosti a vôľu. Aj tu číha nebezpečenstvo, ak človek podľahne túžbe po sláve.

Služba a solidarita

Prvé dva stupne hovoria najmä o samom podnikateľovi a jeho firme. Tretí sa zameriava viac na jeho okolie, keď sa do podnikania zapája láska k druhým a srdce. Nastupuje služba, užitočnosť a solidarita. Mnohí ľudia poznajú ten pocit, že pri dávaní a pomáhaní druhým dostávajú niekedy sami viac – dobrý pocit, pokoj, cit. Nebezpečenstvo môže byť, ak všetko podriadia len tejto stránke podnikania. Nie je to zanedbanie fyzickej a intelektuálnej stránky biznisu na úkor lásky a srdca, ale skôr „opičia láska“, ktorá vytvára medzi pomáhajúcim a druhou stranou nezdravú závislosť. Treba si dávať pozor na to, aby podnikateľ tomu, komu v dobrej viere pomáha, v konečnom dôsledku neškodil a nerobil ho bezbrannou obeťou, ktorá sa o seba nevie postarať.

Zmysel a poslanie

Podnikateľ môže zarobiť peniaze, byť uznávaný a robiť veľa dobrých vecí pre druhých. V tejto chvíli sa možno mnohí zastavia a pýtajú sa: Čo ďalej? Mám zarábať viac, získať väčšie uznanie a viac pomáhať? Východisko dáva štvrtý stupeň podnikania – duchovný. Zmysel toho, čo robíme, poslanie, ktoré chceme naplniť životom. „Nový“ leadership je starý niekoľko storočí. Je to líderstvo, ktoré sa vracia ku koreňom, keď slovo chlapa bolo viac ako hrubé zmluvy, pripravené drahými právnikmi. Keď organizácie nepotrebovali štandardy a audity, ale spolupráca bola postavená na dôvere a rešpekte. Vychádza z toho, aký je líder vo vnútri, čo skutočne vie a robí, a nie z toho, čo rozpráva a prezentuje navonok.

leadership

27. 2. 2014

Téma članku: Názory Jána Košturiaka

Autor: Ján Košturiak

Robí poradcu, trénera a kauča v oblasti inovácií, strategického manažmentu, organizácie podniku a priemyselného inžinierstva.

Profil autora

seminare

Podobné články

+ Ďalšie články na tému Názory Jána Košturiaka