Spolužiaci

Každý z nás chodil s niekym do školy. Spomínam si na prvý deň – mama ma držala za ruku, riaditeľ plakal od dojatia a ja som objavil peknú spolužiačku Janku. Nevšímala si ma a tak som jej o pár dní hodil kameň do hlavy. To zafungovalo – okrem Janky si ma všimli aj jej otec s riaditeľom. Janka je dnes doktorka a ja si dávam pozor, na chlapcov, ktorí by chceli vzbudzovať záujem u mojich dcér Lucky a Zuzky. Škola sa raz skončí a študenti začnú pracovať. Aspoň kedysi to tak bolo. Dnes zostane možno tretina z nich bez práce. Prečo? Mnohí študovali nezmysly a práce bude stále menej. Posielajú žiadosti o prácu, životopisy a kópie bezcenných diplomov. Márne. Musia sa zobudiť a hľadať svoju vlastnú cestu.

Po rokoch v škole sa začnú organizovať stretnutia. Najskôr sa ukazujú fotografie dovoleniek, domov, áut a detí, neskôr svadby, vnúčatá a napokon psy a mačky. Aj ja som si takto nedávno pozeral so spolužiakmi naše fotografie zo strednej školy – dlhé vlasy a pohľady plné vzdoru a nádeje. Čas preletel a my zrazu vyzeráme starší ako naši profesori. Nevyzeráme,  my starší už sme. Preberáme rôzne témy – rodiny, ktoré spolu nehovoria, rozchody, choroby a iné tragédie. Z detí, ktorým na maturitnom večierku žiarili oči plné nádeje sú zrazu “zrelé” ženy a “skúsení” muži. Občas cynicky nadávame na tento svet a hovoríme o tom, ako nezávidime svojim deťom. Lenže aj deti majú srdcia plné nádejí a plánov, o pár desiatok rokov menej a celý život pred sebou. Život, ktorý tak rýchlo preletí v dobrom aj v zlom.

Prečo o tom hovorím? Na podobných stretnutiach ľudia radi hovoria o tom, v akej zlej dobe žijeme, aká nevychovaná je mladá generácia (a ktože ju to vychoval?) a aké chmúrne perspektívy stoja pred nami. Sú to hlúposti. Čo nám pomôže nadávanie na dobu, v ktorej žijeme? Chceme si to vymeniť s ľuďmi, ktorí žili v období vojen alebo hladomoru? Nadávanie na dážď nepomáha, lepší je dáždnik a primerané oblečenie. Je mi ľúto, keď zomrie rodičovi dieťa, keď ženu opustí muž, keď niekto zostane sám. Ale to jediné, čo s tým môžeme urobiť je vstať, nabrať silu a ísť ďalej. Po ťažkých dňoch príde úľava, po búrkach zasvieti slnko a vysuší slzy. Takto to vždy bolo aj bude.

Spolužiaci. Spomínam si ešte na starú školu v Rosine, kde sme mali v laviciach ešte kalamáre s atramentom. A potom prišli moderné školy. Prvý počítač som videl až na vysokej škole a jeho výkon bol iba zlomkom toho, čo dnes nosíme vo vrecku – v mobilnom telefóne. Slová ako internet, SMS, GPS, Facebook, Google alebo MP3 ešte neexistovali. Steve Jobs robil v garáži počítače v drevených krabiciach a vymýšľal logo jablka. Dnes majú niektorí ľudia depresiu zo studenej pizze alebo z toho, že svet sa im nedokáže vo všetkom prispôsobiť. Chodia k psychológom a psychiatrom a čítajú ezoterické knihy. Kedysi ich vyliečila motyka a dlhé pole.

Neviem, či existuje generácia, ktorá mala možnosť prežiť toľko úžasných vecí ako my. Môj starý otec kedysi priniesol do Varína rádio z Nemecka a susedia k nemu chodili počúvať programy. A moja dcéra si dnes pozerá filmy na tablete a môže komunikovať s celým svetom. Večer jej zavolá babička z Moravy cez Skype alebo nechá komentár na Facebooku. Lietame do exotických krajín, jazdíme na bicykloch z kozmických materiálov (a niekdy aj spadneme) a cestujeme s pomocou navigačných systémov americkej armády. Z RVHP (to už dnes ani ľudia nepoznajú) a Československej socialistickej republiky sme sa cez Česko-Slovensko prepracovali k Slovensku a napokon k EÚ (nová forma RVHP s podobnými súdruhmi).

Spolužiaci. Mladí a krásni, starí a vráskaví. Kedysi plní nádejí a dnes cynizmu. Dajme si vedľa seba tie dve fotografie – vtedy a dnes. A premýšľajme o tom, ako rýchlo ubehol čas medzi nimi. A zamyslime sa nad tým, ktorý čas bol lepší – či ten ktorý sme závideli, nenávideli a nadávali, alebo ten, keď sme sa tešili zo života a milovali. Tak nenadávajme a žime, život je príliš krátky.

Aj o tomto budeme diskutovať zajtra v Žiline.

http://www.ipaslovakia.sk/sk/vzdelavanie/kalendar/podnikatelska-univerzita-prezentacny-den

6. 10. 2014

Téma članku: Názory Jána Košturiaka

Autor: Ján Košturiak

Robí poradcu, trénera a kauča v oblasti inovácií, strategického manažmentu, organizácie podniku a priemyselného inžinierstva.

Profil autora

seminare

Podobné články

+ Ďalšie články na tému Názory Jána Košturiaka