Sloboda a podnikanie

Vyrastajú medzi nami mladí ľudia nového tisícročia. Prišli na svet medzi rokmi 1980 – 2005. Niektorí z nich chodia do školy, iní si už založili rodiny. Niekedy ich označujú aj za generáciu Y. Vyrastali s internetom, mobilnými telefónmi a spoločenskými sieťami typu Facebook, Twitter, LinkedIn, Google alebo Youtube. My sme si podklady na referáty hľadali v knižniciach, oni ich nachádzajú vo Wikipédii. Digitálna generácia, ktorá používa prsty viac na ovládanie klávesníc a tabletov, ako na držanie písacieho pera. Vyrástli v oveľa väčšom bohatstve ako ich rodičia, ale mnohí sú chudobnejší, nemajú prácu a nečaká ich život v stabilite a istote. Nezažili vojny, neveria svojim rodičom, že žili za ostnatým drôtom a stávali v radoch pred obchodmi. Majú svoj zvláštny jazyk, formovaný televíziou, internetom a SMSkami. Nerozumejú veršom Hviezdoslava, ale ovládajú množstvo skratiek a symbolov, kombinovaných s anglickými slovami – :), :(, @, OK, lajk, a pod.

Prichádza svet podnikateľov

Nikomu z nich dnes nepridelia prácu, tak ako nám, nedajú štátny byt, mladomanželskú alebo nenávratnú stavebnú pôžičku. Prichádza svet veľkých turbulencii. Svet, v ktorom rýchle a neočakávané zmeny budú normálne. V tomto svete bude menej bohatstva, práce a sociálnych istôt, viac ľudí, ktorí budú odkázaní na pomoc druhých. Najlepším zdravotným poistením bude starostlivosť o zdravie a najlepším dôchodkovým sporením dobre vychované deti. Prichádza nový svet, v ktorom budú hlavnú rolu hrať dnešní miléniani.

Nepostará sa o vás nikto, hovorievam im. Naopak, vy sa raz budete musieť postarať o vašich rodičov. Ani prácu nám v budúcnosti nikto nedá, budeme si ju vytvárať sami.

Je zábavné pozorovať politikov a rôznych analytikov, ktorí čakajú na vytváranie pracovných miest. Pracovné miesta sa budú hlavne zatvárať! A dôvod je jednoduchý – zvyšovanie produktivity. V automobilkách už dávno vedia, že roboty sú na montážnych linkách výkonnejšie a spoľahlivejšie ako ľudia. Podobné procesy prebiehajú v bankách alebo v obchodných reťazcoch.

Slovo podnikateľ sa na Slovensku niekedy používa v negatívnom zmysle na označenie ľudí, ktorí rýchlo a nečestne zbohatli. Tak ako nenazývame vraha lekárom alebo zlodeja policajtom, nemali by sme nazývať týchto ľudí podnikateľmi. Sú to špekulanti a podnikavci, ktorí využili príležitosť, ale nevytvorili a nevytvárajú nič užitočné – priživujú sa na štáte, európskych fondoch a na politikoch, ktorým pomohli k funkciám.

Skutočný podnikateľ je však človek, ktorý je schopný zobrať svoj osud do vlastných rúk. Na rozdiel od zamestnanca nestačí, aby sa staral iba o svoju vlastnú odbornosť, ale musí rozmýšľať a konať v systéme – vytváranie hodnoty, zákazníci, produkty a služby, procesy a ich organizácia, spolupracovníci a zdroje. S týmto všetkým v hlave ráno vstáva a večer zaspáva. Znáša riziko za svoje chyby, rýchlo sa učí, musí sledovať trh, zákazníkov, konkurentov a zároveň riešiť fungovanie zložitého podnikového organizmu a bojovať s úradmi. Nemá odstupné, trináste a štrnáste platy a často ani dovolenku. Len tvrdú prácu a po večeroch a víkendoch, rozmýšľanie nad ďalšími krokmi svojho podniku.

Každý bude podnikateľ

Prichádza svet podnikateľov. Tu sú dôvody, prečo bude každý z nás musieť byť podnikateľom.

1. Mnohí ľudia dnes hľadajú v práci viac ako iba zarábanie peňazí. Chodiť do práce, kde človek nenájde slobodu a radosť znamená plytvať svojim životom. Podnikanie je cesta od práce, ktorá ľudí zamestnáva zarábaním peňazí, k povolaniu, ktoré ľuďom dáva slobodu, zmysel a príležitosť vyniknúť.

2. Práce bude málo. Získajú ju iba ľudia s výnimočnými schopnosťami, ktorí dokážu rozvíjať svoj talent a podnikať sami so sebou.

3. Tí ktorí, nenájdu vhodnú prácu, postupne pochopia, že si ju musia vytvoriť sami – objaviť niečo, v čom môžu byť výnimoční, užitoční a za čo im druhí budú ochotní zaplatiť.

4. Aj mnohí úspešní ľudia vo veľkých korporáciách, ktorým druhí závidia ich postavenie, sa mi niekedy priznávajú, že strácajú príliš veľa – slobodu, vlastnú tvár a niekedy aj rodinu. Tí odvážnejší vracajú manažérske bonusy a začínajú podnikať, tí menej odvážni robia niekedy dobre platených otrokov.

5. Podnikať so svojim životom znamená hľadať svoju vlastnú cestu, poznávať sám seba, učiť sa spolupracovať s druhými, rozvíjať svoj potenciál, inovovať a vytvárať nové riešenia, tešiť sa zo života a z práce.

Podnikať so svojim talentom by sa mali učiť už malé deti, ktoré však často už v prvej triede školy pochopia, že výnimočnosť je najrýchlejšia cesta do riaditeľne a k poznámke do žiackej knižky. Budeme potrebovať aj trpezlivých učiteľov a učiteliek, ktorí pomôžu deťom podnikať so svojim jedinečným nadaním. Podnikať sa musia naučiť aj lekári a sestričky v nemocniciach. Nie v tom, ako sa dostať k peniazom od pacientov za prednostné vyšetrenie. Budú sa raz musieť naučiť počúvať a obsluhovať svojich zákazníkov. Aj úradníci a politici budú musieť slúžiť všetkým ľuďom, nie iba sponzorom.

Od zamestnania k povolaniu

Máme veľa nezamestnaných a budeme ich mať stále viac. Roboti, automaty a počítaće sú stále lacnejšie a ľudia drahší. Stroje vysypávajú odpadkové koša do smetiarskeho auta, vydávajú tovar objednaný v e-shope, obsluhujú pacientov v nemocniciach, roboti upratujú priestory, skenujú a analyzujú informácie na internete, hrajú na hudobných nástrojoch, vyhrávajú v šachu a pripravujú sa na majstrovstvá sveta vo futbale. Pokojní nemôžu byť ani kuchári a milovníci dobrého jedla – máme už aj 3D tlačiarne jedla a automatické linky na výrobu mäsa…

Zvyšovanie produktivity práce postupne redukovalo počty zamestnancov v poľnohospodárstve a v priemysle (v médiách sa pravidelne objavujú hororové fotografie z Detroitu) a dnes sa masívne redukujú pracovne miesta v službách. To nie je žiadna kríza ale vývoj. Jediný sektor, ktorý dlhodobo rastie sú zamestnanci štátu – patria sem aj evidovaní nezamestnaní. Počet neevidovaných ľudí bez práce však rastie rovnakou rýchlosťou.

Zdá sa, že právo na prácu budú mať viac roboti ako ľudia, ale nie o tom chcem písať. Prieskumy ukazujú, že vyše 60% ľudí, ktorí prácu majú, práca nebaví a nachádzajú v nej žiadne potešenie iba peniaze. Vyše 10% ľudí vraj chodí do práce škodiť – práca ich neteší, ale baví ich, keď môžu pokaziť prácu alebo radosť z nej niekomu druhému. No a zostala nám asi štvrtina ľudí, ktorí v práci nachádzajú uspokojenie s sebarealizáciu.

Všetci ostatní chodia do zamestnania, ktoré ich zamestnáva často otravnými činnosťami, za ktoré síce dostávajú peniaze, ale v podstate sú otrokmi. V práci sa tešia na víkendy, dovolenku a mnohí z nich počítajú zostávajúce roky do dôchodku. Ak si myslíte, že hovorím iba o zle platených ľuďoch, ktorí robia ťaźkú a monotónnu prácu, tak sa mýlite. Ešte väčšími otrokmi sú často dobre platení manažéri v zlatých klietkach, ktorí niekedy nepredávajú len svoju prácu, ale aj slobodu, rodinný život a občas aj vlastné svedomie.

Stretávam ich. Svoju frustráciu niekedy utopia v luxuse alebo v pracovnom nasadení. Niektorí nachádzajú odvahu vymeniť prácu, ktorá ich zamestnáva za prácu, ktorá ich povoláva. Nachádzajú svoje povolanie a v ňom slobodu a šťastie, ktoré často vyvážia “istoty, bezpečnosť a komfort” v zamestnaní. Pozor – nepíšem o tom, že každý človek si má vybaviť živnostenský list alebo založiť firmu. Hovorím o tom, čo nás povoláva a motivuje, čo nám dáva v našom živote zmysel, slobodu a kde môžeme rozvinúť svoj talent a dosiahnuť majstrovstvo.

Mnohí nemajú odvahu a silu hľadať svoju vlastnú cestu. Niektorým vybrali cestu rodičia, iným zobrali odvahu učitelia alebo iné autority, s ktorými sa stretli. Diskutoval som pred časom v základnej škole s druhákmi a tretiakmi z triedy pre nadané deti. Deti kričali, pýtali sa, každé z malo množstvo nápadov, čo by chcelo v živote robiť – a žiadne prekážky a bariéry. O pár dní som sedel na výberovom konaní do zamestnania, kde sa prihlásilo vyše 100 mladých a veľmi schopných uchádzačiek. Mnohé mali vyštudovanú vysokú školu a viaceré boli bez práce. Keď som sa ich spýtal prečo nepodnikajú a čakajú, že ich niekto zamestná, tak som dostal množstvo argumentov o tom, aké je podnikanie ťažké a zložité. Len pár rokov a z nadšených talentovaných detí , ktoré chcú tvoriť a nevidia žiadne prekážky, sedia na výberovom konaní mladé obete, vidiace okolo seba svet, v ktorom sa nič nedokážu zmeniť…

Problém je v tom, že vstupujeme do sveta, kde nám prácu nikto nedá a budeme si ju musieť vytvoriť sami. Každý človek, ktorý chce prežiť pekný život by sa mal pokúsiť o to, aby nemal iba zamestnanie, ale aby objavil svoje povolanie.

Tu je niekoľko míľnikov na ceste k nášmu povolaniu:

1. Poznajme seba samého, svoj talent, silu a limity. Nespoliehajme sa na to, že „tí hore“ niečo vymyslia a vyriešia problémy okolo nás. Buďme proaktívni, snažme sa lepšie pochopiť zmeny okolo nás a vnímajme ich ako príležitosti. Zaoberajme sa otázkami akí sme, čo vás baví a nebaví, čo vás teší a trápi, čo považujeme za dobré a zlé, aké sú naše dobré a zlé stránky, čo sa nám darí a nedarí, čo naozaj chceme a nechceme.

2.Aktívne spolupracujme v komunitách a spoločenstvách, v ktorých žijeme. Začnime vo vlastnej rodine, venujme sa viac svojim deťom a ich rozvoju, vytvárajme spoločenstvá rodín, ktoré vyznávajú podobné princípy a pomáhajú si. Budujme decentralizované a autonómne komunity, ktoré prežijú nezávisle od neschopných a kolabujúcich centrálnych inštitúcii. Spolupracujme v obci a v regióne kde žijeme, nakupujme od seba navzájom lokálne produkty a služby, pomáhajme si navzájom. Aj spolupráca s našimi oponentmi, protivníkmi a konkurentmi nám môže pomôcť. Tento svet nie je postavený na bojoch a víťazstvách, ale na spolupráci a vzájomnej pomoci. Keď porozumieme sebe samému, pokúsme sa úprimne porozumieť aj ľuďom, ktorí vidia veci ináč ako my. Nebojujme proti nim ale pokúsme sa s nimi nájsť riešenie, ktoré prekoná naše obmedzenie “ja alebo ty.”

3. Pracujme na sebe a hľadajme svoje povolanie. Učme seba aj svoje deti nové a užitočné veci. Nenadávajme na školstvo, dnes môžeme študovať na Harvarde alebo MIT aj cez internet. Najdôležitejšie veci sa však človek neučí v škole ale v rodine a v mieste, kde žije. Učme sa podnikať s talentom, ktorý sme dostali. Objavujme a rozvíjajme ho, prepájajme sa s druhými ľuďmi a vytvárajme siete. Spoznávajme sami seba. Hľadajme odpovede na otázky: Aký som? Čo sa mi darí, čo ma baví a v čom vidím zmysel? Čo je správne a čo nie? Aká je moja vlastná cesta, po ktorej chcem kráčať a kam smeruje?

4. Nájdime vlastnú cestu a vydajme sa na ňu. Nie je na škodu čítať životopisy slávnych ľudí a success stories, počúvať svojich rodičov a učiteľov. Ale je zlé snažiť sa žiť v koži niekoho druhého, kopírovať to, čo všetci nazývajú “najlepšími praktikami,” riadiť sa knihami o “desiatich zaručených krokoch k úspechu.” Hľadajme svoju vlastnú cestu, buďme sami sebou, buďme pokorní a hovorme pravdu. Snažme sa ľuďom skôr slúžiť ako im vládnuť, na sebe hľadajme chyby a na druhých to dobré, čo je v nich. Hľadajme vlastnú cestu, kde nájdeme zmysel a šťastie a prinesieme tomuto svetu úžitok. Na tejto ceste musíme byť trpezliví. Žiaden hudobník sa nenaučil hrať zo dňa na deň a žiaden športovec nevyhral súťaž bez tvrdého tréningu. Vytvárať si prácu znamená vytvárať úžitok pre druhých. Tak, ako keď si človek vytvára firmu, vytvárame si aj prácu. Musíme sa pýtať kto sú tí, ktorým chceme prispievať a prinášať úžitok. Čo je to najlepšie v nás, čím môžeme obohatiť druhých a tento svet. Čo sa musíme naučiť a čo odučiť? Čo všetko musíme vedieť a ako sa musíme správať, aby našu prácu druhí ocenili a prijalii.

5. Inovujme. Všade okolo nás sa pohybuje množstvo ľudí, ktorí nadávajú na svet, považujú sa za obete druhých a presviedčajú seba aj ostatných o tom, ako sa nič nedá. Strach, hnev a sebavedomie nikdy nevymysleli nič veľké. Spolupracujme radšej s odvahou, talentom, ktorý nosíme v sebe, radosťou a obdivom zo všetkého úžasného, čo nás obklopuje. Podnikanie a inovácie nie sú vedecké disciplíny, ale hľadanie toho, ako vyriešiť problémy a potreby ľudí lepšie ako doposiaľ ako priniesť vyššiu hodnotu a byť užitočnejší.

Prejdite sa po dedine alebo meste kde žijete, prehodnoťte týždeň, ktorý máte za sebou, pozrite sa na internet a uvidíte stovky nevyriešených problémov, milióny nešťastných ľudí, poškodenú prírodu a dušu človeka. Ešte stále nemáte námety na inovácie?

Postup je jednoduchý:

  1. Nájdite zákazníka, ktorý má problém alebo potrebu
  2. Nájdite hodnotu, ktorú ocení
  3. Vytvorte a doručte mu ju

6.Vytvárajme. Ľudia najviac ľutujú to, čo neurobili. Je veľa ľudí, ktorí majú nápady a plány, ale iba málo tých, čo dokázali veci dotiahnuť do konca. Dôležitejšie, ako meniť druhých, je vytvárať im podmienky, pomáhať im rozvíjať to najlepšie čo v nich je, nosiť im vodu. Trpezlivo pracovať, učiť sa a opravovať to, čo sa nepodarilo. A neprestávať, aj keď to ostatní vzdávajú. To, čo mnohí volajú šťastím, je obyčajne vytrvalosť. Našou úlohou nie je rozprávať, plánovať, analyzovať, kritizovať alebo ľutovať. My máme tvoriť! Inovácia nie je nápad alebo projekt, ale vytvorenie riešenia, ktoré prinesie úžitok. Inovácia vzniká v hlave, ale realizuje sa až vtedy, keď bola využitá. Neexistuje inovácia bez tvorby. Naučme sa vytvárať – krásne vzťahy, myšlienky, riešenia a veci okolo nás, ktoré prospievajú človeku a zemi, na ktorej žijeme.
7. Tešme sa zo života, z každej chvíle, ktorú prežívame. Neúspech berme ako lekciu, ktorá nás posúva ďalej. Odožeňme preč negatívne myšlienky, ktoré nám iba odoberajú energiu a spôsobujú nemoci. Pracujme tak ako benediktíni – “ora et labora.” Striedajme prácu s odpočinkom, nájdime vo svojom živote ten správny rytmus, nájdime si čas na pravidelné zastavenie a stíšenie. Dávajme viac ako dostávame – nielen materiálne veci, ale aj lásku, dôveru a rešpekt k ľuďom.

1. 11. 2013

Téma članku: Rodina a podnikanie

Autor: Ján Košturiak

Robí poradcu, trénera a kauča v oblasti inovácií, strategického manažmentu, organizácie podniku a priemyselného inžinierstva.

Profil autora

seminare

Podobné články

+ Ďalšie články na tému Rodina a podnikanie