Miro Saniga: Pramatka príroda

V knihe Genezis sa píše, že Boh tretí deň stvoril trávu a rastliny s plodom semena podľa svojho druhu i stromy, prinášajúce ovocie, v ktorom bolo ich semeno podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré. Dielo piateho dňa Stvoriteľa spočívalo vo stvorení veľkých morských zvierat a všetkých živočíchov, ktoré sa hýbu a hemžia vo vode podľa svojho druhu, ako aj všetkých okrídlených lietajúcich tvorov podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré. Šiesty deň Boh urobil divú zver podľa svojho druhu, dobytok podľa svojho druhu i všetky plazy podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré. Napokon Boh stvoril človeka na svoj obraz a zveril mu správcovstvo nad rybami mora i nad vtáctvom neba i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi.

Ako vidno z knihy Pôvodu, dobrotivý Boh stvoril najskôr všetky prírodniny a až naostatok človeka. Rastlinné a živočíšne druhy uviedol na scénu pozemského života kvôli jeho najcennejšiemu tvorovi – človeku, ktorému vpečatil svoj obraz. Všetky rastliny a živočíchy teda Boh stvoril pre človeka, pre jeho pozemské jestvovanie. Geniálny Stvoriteľ mal všetko pri stvorení pozemského sveta dokonale premyslené do posledného detailu. Všetko, čo uvážil, že bude človeku na tomto pozemskom svete potrebné k jestvovaniu, stvoril vopred, aby od počiatku existencie jeho najcennejšej pozemskej bytosti nič nechýbalo. Každý rastlinný a živočíšny druh je tu teda pre človeka a nie človek pre tieto prírodniny. Nijaká, ani tá najnenápadnejšia rastlinka, žiadny, ani ten zdanlivo najbezvýznamnejší živočích tu na zemi nie sú zbytočné a alebo niečo navyše, čo tu nie je potrebné. Ak si to myslíme, potom je to krátkozraké. Keď to uvážil dobrotivý Stvoriteľ, že to pre jeho vrcholné dielo – človeka múdreho bude prospešné, nemáme najmenší dôvod o tom polemizovať. Ľudstvo sa veru už bez jedného rastlinného či živočíšneho druhu nezaobíde a v nejakom negatívnom jave sa vyhubenie a vyhynutie takejto prírodniny skôr alebo neskôr prejaví.

Príroda sa bez človeka múdreho zaobíde, ľudstvo však bez nej neprežije. Tento nevyvrátiteľný fakt by mal vziať na vedomie a najmä si ho vziať k srdcu každý človek a podriadiť mu svoje účinkovanie na scéne tohto pozemského sveta. Ak sa tomu tak nestane a budeme sa k prírode správať barbarsky, skôr alebo neskôr sa nám náš negatívny postoj k prírode vráti v negatívnej reakcii v podobe vyčíňania počasia, premnoženia niektorých živočíchov prejavujúcich sa následne škodlivou činnosťou, zvýšenou náchylnosťou na choroby… Majme neustále na zreteli, že geniálny Boh ustanovil človeka do roly správcovstva nad prírodou a nie koristníka, ktorý si robí nárok na všetko to, čo Stvoriteľ urobil kvôli nám – ľuďom. Ak sa ľudstvo spreneverí poslaniu správcovstva nad prírodou, ktorým ho na pozemskej púti poveril dobrotivý Boh, a osvojí si koristnícke správanie, musí si byť vedomé následkov svojho konania – bez oživenej Zemegule neprežije…

saniga1

31. 10. 2013

Téma članku: Príroda a ekológia

Autor: Ján Košturiak

Robí poradcu, trénera a kauča v oblasti inovácií, strategického manažmentu, organizácie podniku a priemyselného inžinierstva.

Profil autora

seminare

Podobné články

+ Ďalšie články na tému Príroda a ekológia