Musíme sa znovu naučiť počúvať svoje svedomie

image001

Zoltán Demján vyštudoval geológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Absolvoval manažérske kurzy v Japonsku, vo Švajčiarsku a na Slovensku. V rámci profesionálnej kariéry pôsobil ako lektor na horolezeckej škole, športový kouč, školiteľ manažérov vo funkcii personálneho riaditeľa (Hirocem), líder a kouč top manažérov vo funkciách generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva (Holcim Slovensko), ako prednášateľ na seminároch FranklinCovey CZ, či líder a kouč v rámci osobnostných rozvojových programov. Medzi jeho najvýznamnejšie výstupy patrí zdolanie vrcholov Lhotse Shar, Dhaulagiri a v roku 1984 vystúpil bez použitia kyslíkových prístrojov na vrchol Mount Everestu. V rokoch 2000 až 2004 bol členom Predsedníctva Medzinárodnej horolezeckej únie UIAA a od roku 2002 je členom výkonného výboru SHS James. K jeho záľubám patrí outdoor, horolezectvo a fotografovanie. V súčasnosti vidí svoje poslanie v odovzdávaní svojich skúseností iným manažérom a v pomoci ľuďom nájsť ich osobné tajomstvo úspechu.

JK: Aký je Váš názor na praktické využívanie Coveyho princípov v živote manažéra? 

ZD: Princípy, ktoré spomína S. Covey vo svojej knihe 7 návykov v podstate nie sú „jeho“, on ich len zozbieral a, podľa mňa, veľmi logicky a zrozumiteľne ponúkol súčasným ľuďom. Sú to univerzálne platné, nemenné a na našej vôli, či pochopení, nezávislé princípy, ktoré ovplyvňujú následky našich činov. Ja som sa s nimi stretol asi pred 10 rokmi, kedy som prvýkrát čítal knihu 7 návykov. Hneď ma oslovili a snažil som sa podľa nich žiť. Malo to na môj život a spôsob komunikovania s mojimi kolegami, keď som bol na pozícii generálneho riaditeľa, veľmi pozitívny vplyv. Sú to v podstate staré múdrosti a skúsenosti našich „starých materí“, na ktoré sme, žiaľ, v naháňaní sa za „úspechom“ akosi zabudli. Sú to základné morálne hodnoty, ktoré má každý hlboko v sebe zakotvené, len im musí dovoliť dostať sa opäť na povrch a nebáť sa podľa nich riadiť. Jednoducho, musíme sa opäť naučiť počúvať svoje svedomie.

JK: Ako zvládnuť to, aby sa manažér pridŕžal svojho kompasu a nepodľahol tlakom a lákadlám, ktorým je vystavovaný?

ZD: Je to náročné, najmä, keď dotyčný manažér dlho žil pod vplyvom „lákadiel“. Chce to pevnú vôľu a hlavne vnútornú motiváciu. Vnútorné presvedčenie, že naozaj niečo na sebe chcem zmeniť, že chcem na sebe pracovať. Mnohí manažéri často skĺznu do polohy, že tým, že dostali funkciu, dostali aj patent na rozum. Posielajú svojich ľudí na vzdelávacie programy, ale sami sa im vyhýbajú, možno aj zo strachu, aby neprišli na to, že vlastne až takí geniálni nie sú. Myslím, že to nie je žiadna hanba, naopak, výrazne to zľudští „veľkého bossa“ v očiach jeho kolegov, keď aj on si sadne so svojimi kolegami do lavice a pracuje na sebe. V ostatnom čase začína byť veľmi moderný koučing – individuálna forma rozvoja vrcholových manažérov. Je to veľmi účinná metóda, ale nenahradí spoločnú prácu na sebe v kolektíve spolupracovníkov. Sám som aktívny kouč. Skutočný líder však ide vo všetkom príkladom! Vedie ľudí inšpirovaním.

JK: Čo Vám dala Vaša športová kariéra pre manažérsky post? 

ZD: Moja viac ako 30 ročná horolezecká skúsenosť mi dala neuveriteľne veľa pre manažment, resp. leadership. Bola to vlastne moja vysoká škola manažmentu – leadershipu. Jednak som sa naučil, že všetko si treba „odmakať“. Nikdy by horolezca nenapadlo ísť na náročný výstup bez intenzívneho tréningu. Koľkí manažéri však intenzívne trénujú na výkon funkcie manažéra? Niekto ich vymenuje do funkcie a už sa vezú… Česť, samozrejme, výnimkám, ale nebojím sa povedať, že pre drvivú väčšinu platí to, čo som povedal. Je aj faktom, že kvalitných inštitúcií, ktoré by pripravovali skutočných lídrov na trhu ani veľa nie je. Horolezectvo, a najmä to výškové v Himalájach, ma naučilo trpezlivosti a pokore, tam si človek uvedomuje veľmi silno aký je maličký… Takisto som tam „napáchol“ tými univerzálne platnými princípmi, ktoré som spomínal, podľa ktorých „tiká“ celá príroda, celý vesmír. Keď sa dlhodobo pohybujete v prostredí, ktoré veľmi intenzívne funguje na základe týchto princípov a vplyv „civilizovaného človeka“ je tam minimálny, ba až žiadny, tak to na vás preskočí. To bol asi aj dôvod, prečo ma myšlienky S. Coveyho tak silno oslovili, vlastne hovorí o tom istom.

image003 image005

Výstup na horu Dhaulágirí (8167 m.n.m.) v Nepálskych Himalájach v r. 1988

 

JK: Bolo tažké rozlúčiť sa s pozíciou manažéra a ísť učiť ľudí?

ZD: Určite to nebol jednoduchý krok v mojom živote, doteraz asi to najnáročnejšie rozhodnutie, ktoré som kedy urobil. Bolo veľmi ťažké opustiť veľkú kanceláriu s veľkým platom a veľkým servisom okolo a skočiť do studenej vody zvanej živnosť. Sťažovali mi to ešte aj „head hunteri“, ktorí, keď sa dozvedeli, že „som voľný“, tak okolo mňa krúžili ako supy a dávali mi tie tzv. ponuky, ktoré sa neodmietajú. Sám sa divím, ako som to všetko ustál a šiel za svojím “vnútorným hlasom“. Dnes som nekonečne šťastný, že som to rozhodnutie urobil a že som to dokázal aj realizovať. Dnes pracujem na sebe a slúžim iným viac ako kedykoľvek predtým, ale nesmierne ma to napĺňa. Dokážem hodiny študovať, pripravovať prezentácie a vôbec nemám pocit, že „pracujem“. Najväčšou odmenou je spätná väzba od ľudí, s ktorými pracujem. To, čo vidím v ich očiach, čo vyžarujú, je viac ako trinásty a štrnásty plat dokopy. Mám naozaj pocit, že robím niečo zmysluplné, a to je asi to najdôležitejšie, čo v živote potrebujeme – mať jasný zmysel.

JK: Aký význam pripisujete princípom a morálke v manažmentoch firiem? 

ZD: Princípy, alebo inými slovami hodnoty založené na princípoch, sú to, čo súčasným firmám ale aj celej naše západnej „kultúre“ chýba. Ani demokracia, ani firma sa nedá viesť na základe príkazov a zákazov. Žiadna legislatíva, žiadny organizačný ani pracovný poriadok nenahradia jasne definované hodnoty, podľa ktorých chceme žiť a spolupracovať, komunikovať s ostatnými ľuďmi. Naša západná „kultúra“ je založená na súťaži, na mentalite nedostatku, čo je jej zásadný problém. Miesto toho, aby sme tvorivo spolupracovali, stále súťažíme, bojujeme. Aj z úst našich politikov počúvame ako najvyššiu métu robenie kompromisov, čo samo o sebe je nezmysel. Keď urobím kompromis, dosiahnem menej, ako keby som žiadnu dohodu nerobil. To, že by sa mali snažiť vytvárať synergiu na základe úprimnej spolupráce je, žiaľ, zatiaľ len zbožné prianie. Obávam sa, že drvivá väčšina z nich ani netuší, čo slovo synergia znamená. A to isté platí aj na úrovni firiem a ich manažmentu. 21. storočie bude storočím vzťahov. Technické riešenia, alebo informácie sú dnes každému prístupné, na tom sa už konkurenčná výhoda budovať nedá. Skutočná konkurenčná výhoda je naozaj len v motivovaných ľuďoch, ktorí sú ochotní priniesť na pracovisko to najlepšie, čo v sebe majú – a to sa dá dosiahnuť len vytvorením atmosféry, alebo to nazvime firemnou kultúrou, založenou na dôvere a vážení si druhých ľudí. Kvalitné vzťahy zvyšujú dôveru, čo zvyšuje rýchlosť firemných procesov a v konečnom dôsledku znižuje náklady. S. Covey to vyjadril veľmi výstižne. Recept na úspech je vo vete: Ľudí férovo odmeňujte, láskavo s nimi jednajte, využívajte ich talent na uspokojovanie ľudských (trhových) potrieb a to všetko pri dodržiavaní hodnôt založených na princípoch. Tomu sa hovorí inými slovami morálka v biznise a na pracovisku. Také jednoduché!

JK: Ako ste sa, ako manažér, vysporiadavali s problémom – riešiť operatívu a dosahovať krátkodobé výsledky a zároveň sa orientovať na dlhodobé ciele? 

ZD: Je to náročný problém a dlho som s tým bojoval. Snažil som sa stíhať aj jedno aj druhé a to všetko na úkor môjho osobného času. Dlho to však fungovať nemôže, skôr či neskôr sa dostaví stav „vyhorenia – burn out“. Mal som výhodu, že som sa do biznisu dostal ako vysoko nadpriemerne fyzicky aj psychicky vytrénovaný človek (to všetko vďaka horolezectvu). Našťastie som ešte včas pochopil, že je to dlhodobo neudržateľný stav, a preto som s dôverou delegoval na druhých a dôveroval som, že to zvládnu lepšie ako ja – a aj to zvládali. Najviac som si to uvedomil, keď som sa dostal na pozíciu predsedu dozornej rady, kedy som bol už úplne oprostený od operatívy a zistil som, že takto dokážem firme dať možno aj oveľa viac, ako keď som sa snažil starať od toho, aby bolo čisté WC, až po to, aby kľúčový zákazník dostal včas a v kvalite to, čo si objednal. Pochopil som aj to, že bez pravidelnej „sebaobnovy“ (fyzickej, emocionálnej, mentálnej a duchovnej) to jednoducho dlhodobo nejde. Dnes pravidelne cvičím, starám sa o vzťahy s druhými, študujem viac ako kedykoľvek predtým a snažím sa robiť už len zmysluplné veci.

28. 11. 2013

Téma članku: Rozhovory

Autor: Ján Košturiak

Robí poradcu, trénera a kauča v oblasti inovácií, strategického manažmentu, organizácie podniku a priemyselného inžinierstva.

Profil autora

seminare

Podobné články

+ Ďalšie články na tému Rozhovory