Kreativita v našom živote

Dano, prečítal si obrovské množstvo literatúry a sám si napísal vyše 100 knižiek. V médiách často vládnu nadpisy, skratky a diskusie, ktoré nejdú pod povrch veci. Ľudia vraj nemajú čas čítať a údajne ani nečítajú. Stávajú sa takto možno zraniteľnejší a manipulovateľnejší v dnešnom svete prebytku informácií. Ako vnímaš tento vývoj?

Prečítal som oveľa menej kníh, ako by som chcel. Napokon, kvantita ani v tejto oblasti neznamená až tak veľa. A naopak – skratky nemusia byť vždy podozrivé. Existujú niektoré literárne žánre, ktoré sú na skratkách postavené – napr. haiku alebo aforizmus. Možno je väčším nepriateľom množstvo, záľaha, nadprodukcia, množstvo podnetov, impulzov, teda aj informácií. Pretože množstvo plodí neprehľadnosť, z pôdorysu sa stáva labyrint, strácajú sa rozdiely, napr. medzi dobrom a zlom, a vzniká pomiešané zlobro. Ľudská reakcia je sebaobranná – musíme vnímať isté veci povrchnejšie, pretože keby sme ich nehierarchizovali, zaplavila by nás slovná či obrazová povodeň. Umberto Eco, sám veľký čitateľ, sa priznal, že mnohé knihy iba preskenoval. Teda nešiel do hĺbky, ale vedome ostal na povrchu. Nemali by sme však stratiť cit pre rozdiel, čo je hlboké a hlbinné, a to, čo môže byť iba zaregistrované a zaevidované na povrchu.  

Máš vlastné vydavateľstvo, píšeš a vydávaš kvalitné knižky. Na druhej strane je svet orientovaný na sledovanosť, čítanosť a počet klikov na internete. Zvádza tento svet niekedy autorov k tomu, aby písali pre zvýšenie čítanosti a predajnosti svojich diel? Je to nový trend, alebo to tu už bolo aj v minulosti?

V podstate umenia, ale aj vedy a akejkoľvek ľudskej činnosti je túžba komunikovať s inými, mať ohlas, niekoho sa so svojím úsilím dotknúť, niečo po sebe zanechať. Umelci všetkých dôb chceli mať svojho prijímateľa, nájsť svojho adresáta. Pravda, miera tejto túžby po komunikácii so svojím adresátom môže byť rozličná. Niekomu postačí osloviť hŕstku prijímateľov, iný si dokonca zakladá na elitárstve a výlučnosti. A potom sú tu manipulanti, ktorí manipulujú, ba skôr moneypulujú s tými najnižšími, najľahšie ovládnuteľnými vrstvami ľudskej vnímavosti. Záleží dokonca aj na žánri: keď napíšem zbierku básní, nečakám, že na ňu budú stáť fronty v kníhkupectvách, ale keď som dostal zadanie napísať hymnu k súťaži Superstar, bolo by smiešne, keby som sa vedome neusiloval o čo najširší poslucháčsky záber a odozvu. Pravda tak, aby som sa aj za svoje ľahšie komunikatívne texty nemusel hanbiť. A aby som to ešte viac rozvrstvil – je literatúra, umenie, ktoré prijme minimum publika – a je to nekvalita. A naopak – môže byť niečo široko akceptované, priam ľudové, a je to kvalitné umenie, kvalitná literatúra. Tento rok som pocítil varovné symptómy v maľovaní. Moje obrazy sa začali predávať a ja som si podvedome začal všímať, aké sú to témy, techniky, motívy, farby…. Až som si musel dať po prstoch, aby som nepodľahol tlaku kupujúcich, a aby som ostal sám sebou.

Mám niekoľko mladých priateľov, ktorí sa snažia písať poviedky, básne, maľovať alebo fotografovať. Často majú strach predstaviť svoje dielo verejnosti a hľadajú pomoc u kritikov,  a v rôznych komisiách. Výsledok je často frustrujúci, lebo im kritici vytýkajú rôzne nedostatky a predpisujú im, ako majú tvoriť. Kde je hranica medzi skutočnou tvorivosťou a originalitou autora, a prácou “zasahovania komisií, kritikov, a umeleckých expertov” do ich prejavu?

Umenie, teda aj literatúra, je cieľavedomá intelektuálna a emocionálna činnosť (brr, ako hrozne znie táto formulácia), teda by sa na ňu mali dať uplatňovať aj kritériá a nároky, ktoré máme na výsledky konania človeka. A  tvorba by mala byť výsledkom aj istej prípravy, nazvime to hoci remeslom alebo talentom. Ani umenie, tak ako ostatné činnosti, nevie a nedokáže robiť každý, a aj keby sa mu venovali čo najširšie vrstvy, vždy sa dá hierarchizovať – toto je priemerné, toto je na štandardnej úrovni, a toto je jedinečné či geniálne. Medzi originalitou a zodpovednosťou voči tvaru nie je vôbec priepasť. Originalita neznamená, že niečo musí byť insitné, nepoučené, intuitívne, naivné, extravagantné. Naopak, tie najoriginálnejšie zjavy vždy rešpektovali tradíciu, kontinuitu, pokračovali vo výdobytkoch svojich predchodcov a svojím talentom to prekonávali, posúvali dopredu…. Aj pohŕdanie kritikou, jej zhadzovanie, pokladám za úbohé. Umelecká kritika je legitímnou súčasťou umeleckej prevádzky, má svoju úlohu a je svojbytnou časťou umenia. Na druhej strane tvoriť tak, že mladý človek prijme úspechy svojich starších kolegov ako know-how, návod na rýchle zaradenie sa do pelotónu, je tiež nebezpečné.

Tvoja tvorba je nesmierne pestrá nielen tým, že píšeš básne, knižky pre deti, dospelých, texty k hudbe, preklady, ale venuješ sa aj hudbe, divadlu a maľuješ obrazy. Si protikladom špecializácie súčasného sveta. Aj ja sa často zamýšľam nad tým, či nie je dnešná špecializácia ľudí a ich činnosti cestou k tomu, že prestaneme chápať celok a svet okolo nás. Ako to vidíš Tyy?

Pri mojej rozpriestranenosti som vyšiel z môjho životného príbehu: keď som bol dieťa, nerozlišoval som medzi obrázkom a zvukom, medzi pohybom a slovom, medzi hrou a záväznosťou. Každý z týchto prvkov mal miesto v mojom emocionálnom živote. Keď sa mi žiadalo, tancoval som. Vzápätí som sa váľal po zemi, smial som sa i plakal, mlčal som, aby som potom niečo nakreslil, alebo si vymyslel scénku v domácom bábkovom divadle. Tento pocit bohatosti a rozmanitosti som si nedal nikým a ničím vziať, ani podozrením, že pri toľkých činnostiach nie som ani v jednej dokonalý. Iste nie, ale hovorím si, že moja hodnota je v tom, že spájam viacero činností. Napokon, takáto univerzalita bola v ľudských dejinách viackrát. Keď bude každý špecialistom na atomizovanú činnosť, kto to všetko pospája, aby sa ľudia vôbec dokázali dorozumieť? Ale pre mňa je táto varietnosť plodná aj v tom, že keď maľujem, aj píšem inak, trúfam si povedať, že bohatšie, ako keby som bol iba spisovateľom. Moje skúsenosti s divadlom či pohybom mi umožnili, že nielen viem napísať divadelnú hru so znalosťou týchto špecifík, ale inak cítim priestor slova, priestor na obraze apod.  

Všade okolo nás počúvame množstvo negatívnych informácií. Mnohí ľudia idú už ráno do práce nahnevaní a zaspávajú s pocitom márnosti zo zla, o ktorom čítajú v novinách, na internete, a počúvajú v médiách. Raz si mi povedal, že tak ako vzniká ofenzíva zla, je tu aj ofenzíva dobra. Čo sa deje podľa teba na tejto fronte dnes?

Zlý je starý klamár, je to stará biblická skúsenosť. Klamstvo, lož je jeho vyjadrovací prostriedok. Hlúpo sa tvrdí, napríklad v hlúpych anekdotách a bonmotoch, že peklo je zábavnejšie ako nebo, že je tam väčšia psina a lepšia spoločnosť. Herci hovoria, že negatívne postavy sa im hrajú lepšie, že sú bohatšie a plnokrvnejšie. V akom svete to žijeme? Novinár nepríde na pozitívnu akciu, ale keď niekde niekoho odbachnú alebo vypukne iná tragédia, sú tam hneď. Supy okolo mŕtvoly. Keď budeme počúvať samé zlé správy, uveríme, že svet je zlý, že ľudia sú zlí. A od takejto viery je iba krôčik k tomu, aby sme takýto stav pokladali za normálny. A v tom je tá diabolská lož.  

Globálny svet prináša akúsi formu monokultúry aj do vzdelávania. Všetko sa štandardizuje, unifikuje a dohliadajú na to rôzne akreditačné komisie. Na druhej strane sa zdôrazňuje kreativita ako základ talentu, s ktorým sa človek rodí a dôležitý prvok podnikania a hľadania si svojej vlastnej cesty. Aký význam pripisuješ kreativite v živote človeka, ktorý nie je umelec, ale pracuje napríklad ako podnikateľ alebo manažér?
Skreslene pokladáme kreativitu, tvorivosť za vlastnosť, ktorá sa vyžaduje iba v umení či kultúre. Jedna matfyzácka anekdota hovorí o spolužiakoch, z ktorých sa všetci uplatnili vo vede, iba jeden, ten, ktorý nemal na to dosť fantázie a tvorivosti, skončil ako spisovateľ. Tvorivými musíme byť od rána do večera, od detstva po starobu, inak by sme neprežili ani deň. Iná vec je, že svoju vrodenú tvorivosť, svoje dary ducha nezveľaďujeme, nerozvíjame, nestaráme sa o ne, pretože nám nikto nepovedal, že sa to dá. Áno, dá sa byť tvorivejším, ako som, nielen náhodnou činnosťou, ale zámerne pestovanou a provokovanou aktivitou.

Máš školu rozvoja kreativity a hovoríš, že je to základ prežitia. Ako sa dá kreativita rozvíjať?

Vo svojich kurzoch robím rôzne a pestré činnosti, celú škálu techník na rozvíjanie kreativity. Vždy počúvam svojho klienta a pokúšam sa vyhmatať, čím disponuje, čo je v ňom, a čo mu chýba, čo je v ňom nerozvinuté. No a takto ho poznajúc, usilujem sa mu ušiť kurz na telo, na jeho individualitu. Niekto sa potrebuje odblokovať, zbúrať bariéry a hranice, ktoré si sám v sebe naskladal. Iný potrebuje dať systém do bezbrehej amorfnosti, čo ho zaplavuje. Ďalší sa potrebuje vypísať a iný zasa umierniť, naučiť sa škrtať. Pre niekoho je produktívne niečo namaľovať, keď to od školských čias nerobil. Osvedčené techniky sú tanec, pohyb, smiech, prejavovanie emócií. Ale na mojich kurzoch sa učíme aj rozprávať, formulovať, štylizovať, argumentovať alebo naopak – počúvať, mlčať, sústrediť sa v tichu. Ani jeden môj kurz nie je podobný inému, každý je iný.

Si vo veku, keď človek chápe mnohé súvislosti lepšie, ako keď mal 18 rokov. Zároveň si intenzívnejšie uvedomuje obmedzenosť času na tomto svete a rozhoduje sa, čomu sa bude v ďalších rokoch venovať. Čomu sa chceš v ďalších rokoch venovať?

Chcel by som ísť už iba do hĺbky. V literatúre mám pred sebou úlohu napísať niekoľko románov. Vo výtvarnom umení namaľovať zopár veľkých obrazov. Chcel by som nahrať a naspievať CD so svojimi piesňami, napísať libreto k opere a jednu naozajstnú divadelnú hru. Začal som si písať fragmenty môjho života a chcel by som napísať filozofickú rozpravu. S vedomím, že ma niekto bude pokladať za nenažranca, sa priznávam, že by som toho chcel vytvoriť ešte veľmi veľa – napríklad komiks-knihu, autorský film, kde by som si aj zahral. A neviem, aké ďalšie výzvy a príležitosti mi vbehnú do cesty. Chcem im byť otvorený, pretože verím, že sú to všetko úlohy, ktoré nás majú zušľachtiť a urobiť lepšími.

14. 11. 2013

Téma članku: Kreativita

Autor: Daniel Hevier

Píše aj texty piesní, divadelné a rozhlasové hry, libretá muzikálov, filmové a televízne scenáre, scenáre pre multimediálne projekty, spolupracuje s rozhlasom, televíziou, prekladá z angličtiny. Príležitostne učí na rôznych typoch škôl a vedie kurzy tvorivého písania a vnútornej kreativity.

Profil autora

seminare

Podobné články

+ Ďalšie články na tému Kreativita