Choré nemocnice

Bol som na preventívnom vyšetrení a videl som schátranú a rozkradnutú nemocnicu. Bola v horšom stave ako mnohí pacienti v nej. Bola ťažko chorá. V areáli bije do oči rozdiel medzi „štátnym“ a „súkromným“. To prvé chátra a to druhé, zdá sa, prosperuje. Na každom rohu je nejaké lekáreň, predajňa alebo bufet, ale zarába na nej niekto iný ako nemocnica, ktorá iba prenajala plochu. V ambulancii praktických lekárov pracujú dôchodcovia, pretože chýba dorast, pacient behá po celej nemocnici zbierať povolenia špecialistov na rôzne testy a vyšetrenia. Keď ma pred časom pripravovali na operáciu zlomeniny po páde z bicykla, užil som si to tiež. Na lavičke pri mne, vo vyše 30 stupňovej horúčave, čakala hodiny vyše 80 ročná pani po mozgovej príhode. Nakoniec je urobili vyšetrenia a prišiel som na rad ja. Telefonát z oddelenia, kde liečili starú pani oznamoval, že nejaké vyšetrenie zabudli urobiť. „Nech tu pani pošlú späť, majú sa naučiť poriadne písať,“ bola reakcia lekárky. Dúfam, že pani prežila. Následne som čakal na RTG – tiež dobrá „firma.“ Po dlhej chodbe behal nejaký zúfalec s vozíkom a klopal na dvere. Nikto neotvára a tak dlho blúdil po chodbe a čakal na vyšetrenie. Keď som sa lepšie prizrel na vozík, bol to inkubátor a v ňom novorodenec. Dúfam, že prežil. Utrápení a zúfalí pacienti blúdia po chodbách, plných zákazov a príkazov a nikto s nimi poriadne nekomunikuje. Vizita na oddelení niekedy pripomína vojenskú prehliadku ale pacient sa aj tak nedozvie, čo mu presne je a čo s ním lekári zamýšľajú.

Aby sme boli spravodliví – práca lekárov a sestričiek je extrémne ťažká – zlé podmienky, precitlivení nemocní, otrasné poisťovne, ktoré si stavajú paláce a obmedzujú výkony pre liečenie pacientov.

Aj napriek tomu sa na Slovensku spotrebováva veľa zbytočných liekov, pacienti absolvujú množstvo nepotrebných vyšetrení, nekonečne sa čaká na vyšetrenia a prístroje, ktoré nie sú využité, niekedy vznikajú fatálne chyby a zlyhania. Nerozumiem, prečo nie je štandardne pacient slušne a odborne informovaný o svojom stave, prečo ho v nemocnici budia skoro ráno, keď sa mu najlepšie spí, prečo niekedy personál nemocnice neklope na dvere, nezdraví, neusmieva sa a tvári sa, akoby vykonával svoje povolanie za trest.

Zdravotníctvo neničia iba chýbajúce peniaze na obnovu z posledných desiatok rokov, ale aj cynizmus, egoizmus, obrovské zlodejstvá, nedostatok citu a spolupráce – a niekedy aj zdravého rozumu.

Kto namiesto zbytočného nadávania nájde odvahu liečiť nemocnice z choroby, do ktorej sa dostali? Môj otec, lekár, mi hovorieval: Medicus curat, natura sanat – lekár lieči, príroda uzdravuje. Doktor Jan Hnízdil hovorí: „Neverte slepo lekárom. Počúvajte signály tela. Nemoci vám hlásia, že týmto spôsobom už ďalej žiť nemôžete.“ Hnízdil vo svojej knihy Mým marodům cituje Voltaira, ktorý napísal: „Lekár je človek, ktorý podáva lieky, o ktorých vie len veľmi málo, na liečbu nemoci, o ktorej vie ešte menej, ľuďom, o ktorých nevie vôbec nič.“

Všetky uvedené múdrosti nám ukazujú obmedzenosť ľudských schopností pri uzdravovaní človeka. Hovorí sa, že lekár je človek, ktorý zabáva pacienta, kým ho Boh neuzdraví. To však neznamená, že máme čakať, že niekto „zhora“ uzdraví naše nemocnice. Sú ako človek, ktorý putoval z Jeruzalema do Jericha – ozbíjaný, doráňaný a polomŕtvy. Prešli okolo neho už kňaz aj levita ale nepomohli. A Samaritán v nedohľadne. Mám dve správy – jednu dobrú a jednu zlú. Tá zlá je, že naše nemocnice sú na tom veľmi zle. Tá dobrá je, že už to môže byť len lepšie. Tak do práce, priatelia! Ak chcete vedieť viac, objednajte si brožúrku Choré nemocnice – http://www.ipaslovakia.sk/sk/e-obchod/e-knihy-e-dokumenty/liecba-chorych-nemocnicsk-pdf

nemo

2. 11. 2014

Téma članku: Názory Jána Košturiaka

Autor: Ján Košturiak

Robí poradcu, trénera a kauča v oblasti inovácií, strategického manažmentu, organizácie podniku a priemyselného inžinierstva.

Profil autora

seminare

Podobné články

+ Ďalšie články na tému Názory Jána Košturiaka