Chcieť, vedieť, môct!

Miloslav Karaffa, Elcom spol. s r.o.

DCF 1.0

Môžete stručne predstaviť Vašu firmu a jej stratégiu?

Firma Elcom je už 20 rokov technologickou firmou, ktorá je hádam najviac poznaná ako výrobca registračných pokladníc a riešení pre maloobchod. V tejto oblasti sme sa ocitli medzi poprednými svetovými firmami.

Orientujeme sa predovšetkým na výskum a vývoj špeciálnej elektroniky a špeciálneho náradia pre tento účel. Vytvárame programové aplikácie predovšetkým pre priemyselnú spotrebu a embeddované (vložené, jednoúčelové) zariadenia. Svoje aktivity sa nám darí úspešne diverzifikovať vďaka získaným vedomostiam, skúsenostiam technológiám a predovšetkým vďaka našim partnerom, do rôznych, často aj dosť vzdialených oblastí ako je automobilový priemysel, priemyselná automatizácia, lekárska elektronika, doprava, či dokonca špičkové poľnohospodárstvo a tiež do rôznych regiónov sveta.

Našu budúcnosť vidíme v orientácii na náročné IT technológie a riešenia s vysokou pridanou hodnotou, najmodernejšie zariadenia „s iskrou“, teda riešenia plné nápadov, ktoré plnia ešte neexistujúce sny zákazníka.

Našimi prioritami, kritériami, či metódou sú flexibilita, sieťovanie, systémová integrácia, náročnosť a riadené získavanie a využívanie vedomostí v oblastiach, kde sú najvyšším prínosom.

image003

  1. Mnoho slovenských firiem má ambície „byť lacným výrobcom komponentov.“ Ako sa pozeráte na udržateľnosť takejto stratégie?Mať ambície nestačí. Potrebné sú aj podmienky, predpoklady a schopnosti. Máme teda u nás podmienky na masovú výrobu, máme u nás infraštruktúru a dostatok voľnej vysoko kvalifikovanej pracovnej sily? Máme úroveň automatizácie veľkovýroby na hodnote svetovej špičky? Máme know-how a manažment pre špičkové plánovanie, riadenia kvality výroby a produktivity na svetovej úrovni? Máme podmienky na špičkovú a cenovo nenáročnú logistiku? Máme technologických investorov, alebo podporu štátu pre domáce projekty takého rozsahu? Máme možnosť toto všetko získať za konkurencieschopné náklady?Aj keď toto, tak, ako hovoria právnici: “Nemožno s určitosťou vylúčiť“. Myslím si, že minimálne v krátkodobom, či v strednodobom horizonte je to málo pravdepodobné. Asi by to bola len odvaha nič netušiaceho. Mať ambície byť najväčším trpaslíkom na svete asi nebude tá najlepšia ambícia.Ktorou cestou sa teda vydať? Zafilozofujeme?Neskrývam, že som tiež riešil túto dilemu. Odpoveď mi ponúkla machiavelistická teória o vlastnej a požičanej moci.Ak chcete byť rýchlo videný, budiť dojem úspešného, mocného, požičajte si moc. Nechajte sa zvoliť a budete mocný na 4, 8 rokov, alebo len na rok a pol. Na požičanú moc je veľká konkurencia.Získajte kontrakt za zdrvujúcich podmienok, postavte si fabriku na prácu vo mzde a je to. Voliči (myslím tých, čo vám pomôžu byť zvolení), dodávateľ, či odberateľ Vám požičajú moc, Vy sa budete tváriť, že je Vaša a zároveň budete tancovať, ako oni pískajú.Moc budete mať dovtedy, kým budete tancovať, alebo kým niekto nebude tancovať lepšie. Po voľbách, alebo po jednom rozhodnutí odberateľa, alebo dodávateľa, zo dňa na deň sedíte na holej… (zemi). Bez moci a s obrovskými peňažnými a často aj s morálnymi dlhmi.Ak je práca vo mzde prostriedkom na získanie know-how, technológií, ako súčasť rozumnejšej stratégie, tak možno. Je to často postačujúca metóda, ak ešte nedokážete nič lepšie.Požičanú moc Vám poľahky vezmú, alebo ukradnú práve vtedy, keď to najmenej potrebujete.Opakom je vlastná moc. Vedci, učenci, inovátori, osobnosti pracujú v pote tváre a majú čo ponúknuť. O ich vedomosti čisté, či zhmotnené do výrobkov, či služieb jednoducho preto, že ich jednoducho potrebuje, slúžia mu, alebo mu prispievajú, často plnia človeku, alebo spoločnosti ešte netušené sny. Osobnosti sú zapísané do histórie prostredníctvom svojich skutkov a dosiahnutých výsledkov.Málokto chce vidieť, že to, čo dosiahli, získali vďaka nesmiernemu úsiliu, sebadisciplíne, intenzívnemu vzdelávaniu, učeniu sa od druhých a spolupráce s ďalšími osobnosťami v práci pre iných. Cesta za vlastnou mocou je veľmi náročná, preto má menej konkurentov. Ak sa pozrieme na najžiarivejšie osobnosti z našej oblasti ako sú Bill Gates, Steven Jobs, Warren Buffet, Jack Welch a pod., to sú osobnosti s vlastnou mocou. Tú im nikto nevezme, robia skutočne pre ľudí, sú potrební, môžu si vyberať.
  2. Keď sa hovorí o inováciách, mnohí namietajú, že si to môžu dovoliť iba veľké a bohaté firmy, ktoré majú silný výskum a vývoj. Elcom je inovatívna firma, ktorá dokonca vyváža elektroniku do Číny. Ako to robíte?Myslím si, že o inováciách sa viac hovorí, ako sa skutočne robí. Inovácie nie sú cieľom, ale metódou. Veľa problémov, či zlyhaní vychádza práve z nepochopenia o čo vlastne ide.Aby som nevykladal svoje dojmy, alebo svoje názory. Bolo by zložité poprieť, že univerzálnym kritériom pravdy je prax. Je jedno, čo si ja myslím, že je pravda. Až prax často neomylne ukáže, či mám skutočne pravdu, či som sa mýlil, alebo či som len niečo nedomyslel.Pozrime, ako robí inovácie matka príroda po milióny rokov. Svet okolo nás robí pokroky, až ich nedokážeme niekedy ani sledovať. Metóda spočíva v tom robiť rýchlo malé pokusy, krátke kroky, krok za krokom a čo najrýchlejšie, v čo najväčšom meradle a flexibilne sa prispôsobovať neustále meniacim sa podmienkam. Toto je zatiaľ preukázateľne najúspešnejšia overená metóda. Aj keď mikropokusov, mikropokrokov, ale aj mikrozlyhaní je nespočítateľne veľa, skutočný pokrok si často všimneme, či uvedomíme až na väčších udalostiach, alebo pri hodnotení dlhších časových úsekov.Ak sa vrátime k inováciám, poslúžim si príkladom hádam najviac omieľaným symbolom inovácií, firmou Apple. Ak si zalistujete v menu „About“ iPodu, iPhonu, či iPadu nájdete tam takmer nekonečný zoznam autorov riešení, ktoré spoluvytvárajú tieto zariadenia. Väčšinu geniálnych firiem laik vôbec nepozná. Aj veľký Apple vyskladal svoje inovácie zo stoviek malých inovácií a tie zas zo série mikropokrokov takmer neznámych prispievateľov.Nie je tiež tajomstvom, že väčšina nápadov a inovácií pochádza z malých a stredných firiem, malých vedeckých pracovísk, od študentov, dokonca od laikov. Preto veľkí, v polohe realizátorov, nakupujú patenty, riešenia, firmy, investujú do spin off firiem, spolupracujú s vedou a výskumom, podieľajú sa na projektoch iných, učia sa a inovujú. Úspešné inovácie sú často len lepším preusporiadaním známeho, alebo len aplikáciou známeho v novej oblasti použitia.Toto je aj ambíciou našej firmy. Byť flexibilní – rýchlo sa prispôsobiť a reagovať na novú realitu. Spolupracovať a budovať vzťahy (networking) s tými, pre ktorých môžeme byť užitoční, od ktorých sa môžeme naučiť, získavať informácie, vedomosti, metriky, riešenia, zdroje, outsourcing know-how, technológií, kapacít a pod. Kombináciou predchádzajúceho vytvárať nové riešenia, byť inovatívni. Spoločnou vlastnosťou „najmocnejších“, tých s vlastnou mocou, je excelentnosť a perfektcionalizmus v tom, čo robia. My tomu hovoríme vysoká náročnosť.
  3. Nedávno ste rozprávali o Vašom koncepte „polievky“. Môžete ho bližšie vysvetliť?Zvykne sa jej hovoriť tiež systémová integrácia. Ja ju zvyknem vysvetľovať zjednodušene na varení polievky. Metóda je často kľúčom úspechu.Polievková metóda hovorí o tom, že ak prídeme hladní do reštaurácie a objednáme si povedzme kapustovú polievku, zväčša nám ju prinesú do 5-10 minút. Autorom je kuchár často bez akademických titulov. Ak by som mal zákazníkovi pripraviť polievku ja a použil by som hotovú kapustu a iné komponenty z hypermarketu, tak by mi to trvalo hodinku až dve. Ak by som sa dokonca rozhodol pre domácu kapustu, musel by som zasadiť semienka, pestovať, pozbierať, postrúhať, nechať kvasiť, potom uvariť, tak by mi to trvalo takmer rok. Nehovorím o tom, že by sme mali pripraviť ponuku 5 polievok tak, ako v reštaurácii.Ide o to, ktorá z týchto metód je tá, ktorej výsledok by ocenil hladný zákazník. Ide o to, ktorá z metód má najvyššiu konkurencieschopnosť. Zrejme dodávka do hodiny, či roka by u hladošov nemala šancu. Kuchár v reštaurácii pritiahne stovky zákazníkov, má omnoho nižšie náklady a vyššie výnosy.Úplne rovnako to funguje aj vo firmách, kde si neraz pripravujeme komponenty, lebo sú naše. Riešenie trvá nekonkurenčne dlho a je nekonkurenčne nákladné. Je zdrojom neproduktívnych nákladov a generuje obrovské náklady na ušlú príležitosť. Dôvodom je najčastejšie nedostatok informácií a neochota spolupracovať (knowledge management, networking, deľba práce, outourcing).Kľúčom úspechu sú teda jednoduché, často dávno vymyslené a overené metódy, ktoré vedú k flexibilite, vysokej konkurencieschopnosti a vysokej produktivite, ktoré vytvárajú vysoký potenciál prežitia.
  4. Myslíte si teda, že aj na Slovensku môže vzniknúť firma typu Apple? Niektoré riešenia, ktoré ste vymysleli v Elcome túto americkú legendu inovácií aj pripomínajú. Čo chcete urobiť preto, aby ste boli v najbližších 10-tich rokoch ešte úspešnejší?Pokiaľ ide o inovatívnosť Apple, tak určite áno. Ak si však skúsime zanalyzovať úspech podobných firiem, tak recept na slávu je zrejmý. Flexibilita – inovatívne riešenia najrýchlejšie uvedené na trh. Networking – široká spolupráca so svetovou špičkou v oblasti technológií, vedy, výskumu, výroby, marketingu a obchodu pre top riešenia, top kvalitu, top výrobné kapacity, top odbyt. Deľba práce je od vzniku ľudstva motorom pokroku, prináša synergie, len to treba chcieť, môcť a vedieť.Svetové metriky na všeky oblasti činností. Spoločným znakom leadrov top firiem, ako aj týchto firiem samotných je snaha o perfektcionizmus a excelentnosť vo všetkom, čo robia. Riešenia, nie výrobky – úspech firmy Apple nespočíva v iPode, iPhone, či iPade. Apple svetu priniesol úplné riešenia – zariadenia, operačný systém, iTunes, tony cenovo prístupných aplikácií, Apple stores, dostupnosť všade na svete, info kampaň a pod. Tablety, MP3 prehrávače, či mobilné telefóny boli na svete dávno pre Applom, často s lepšími funkciami a neobmedzenými možnosťami.Inovácie – kde v dnešnom svete nestačí zlepšovať, počúvať želania zákazníkov. Najlepšie riešenia plnia ešte nenarodené sny zákazníkov v čase, keď prichádzajú na trh. Toto je dnešná svetová metrika. Steven Jobs to povedal jednoducho: „Nepočúvajte zákazníkov, lebo nevedia čo chcú“. Táto veta nie je o jeho arogancii.Leadership – nie náhodou sú najlepší a najúspešnejší dnešného sveta aj schopní leadri. Toto je aj boľavým a často podceňovaným miestom inovátorov a inovatívnych firiem. Dnešné vodcovstvo nie je len o vedení zamestnancov, či spolupracovníkov, ale o schopnosti zorganizovať a motivovať inovátorov, technológov, dodávateľov, odberateľov, tvorcov verejnej mienky, a pod.Etika – spoločný znak aj predpoklad dlhodobého úspechu osobností, leadrov, firiem. Rovnako miesto, kde máme veľké rezervy a veľké príležitosti.Ak sa pozrieme, čo všetko Apple zorganizoval (nie urobil) v krátkom čase, tak klobúk dole. Toto je aj recept a metóda na úspech v dnešnom svete. Ak sa pozrieme na metódy najznámejších v našom buinesse, ako sú napríklad Bill Gates, Steven Jobs, Warren Buffet, či Jack Welch, tak toto sú zásadné atribúty ich konania a ich úspechu.Pre mňa osobne sú veľkou inšpiráciou a zdrojom riešení pre budúce roky. Platí, že keď chceme cieľ dosiahnuť, najprv ho musíme mať!
  5. Poznám Váš úzky vzťah k dizajnu. Môžete vysvetliť ako vnímate dizajn vo Vašej firme a ako ovplyvňuje predaj Vašich výrobkov?Dizajn a estetika je mojím koníčkom a v dnešnom svete tiež jedným z rozhodujúcich faktorov úspechu riešenia na trhu. U nás vo firme hovoríme zjednodušenie, že: „Kilo krásneho a kilo škaredého výrobku stojí rovnako, len ten prvý sa ľahšie predáva.“Ak hovoríme o nákladoch na distribučný reťazec, propagáciu výrobku, podvedomý vzťah k výrobku dizajn hrá veľmi významnú úlohu. Bežný zákazník dizajn vníma ako prvý, v sekunde si automaticky vytvára vzťah, k výrobku ešte predtým než začne študovať funkcionalitu výrobku. Dokonca vzhľadu dáva často prednosť pred funkcionalitou. (Stačí sa porozprávať s niektorými top kráskami.) Tak funguje svet a my to rešpektujeme. Často používam tvrdenie „Nikdy nedostaneš príležitosť urobiť prvý dojem!“  Dizajn má však oveľa širší rozmer, ako sa tento pojem bežne vníma. Pre nás je dobrý dizajn aj účelná konštrukcia, jednoduché používanie, bezpečnosť, jednoduché vyhotovenie, jednoduchá výroba, nízke výrobné náklady, jednoduchá údržba, recyklovateľnosť a pod.Dizajn býva slabým miestom technologických firiem, preto u nás vnímame dizajn ako príležitosť odlíšiť sa a ako významnú konkurenčnú výhodu.
  6. Často spomínate potrebu sieťovania sa a spolupráce, teda to, čo u nás na Slovensku tak málo funguje. Poznám niektoré Vaše aktivity v Nemecku, v Číne, spoluprácu s firmami OMS, Borcad alebo Ipesoft. Čo treba urobiť, aby sme na Slovensku vynikli aj v disciplíne dôvery, spolupráce a toho, čo sa niekedy označuje ako prechod od hardware, cez software, brainware ku co-ware?Ako som už uviedol sieťovanie pokladám za kľúčovú a nutnú metódu pre dosiahnutie svetových metrík. U nás, na Slovensku, platí skôr závisť a obdiv k zahraničiu. Väčšina firiem spolupracuje so zahraničnými firmami, o slovenských ani nevie. Firmy sa málo združujú v stavovských organizáciách, a ak aj, tak sú málo aktívne. Nemáme vyspelé klastre pre náročnejšie a väčšie projekty. Zúčastnil som sa na viacerých projektoch a snahách zo strany štátnych a regionálnych úradov, ale aktivity boli takmer výlučne formálne a neúspech nebol otázkou, ale nutným koncom týchto aktivít. Klastre často nesprávne vnímame ako cieľ, nie prostriedok.Nám sa v spolupráci s nemeckou firmou podarilo zapojiť do významných projektov pri vývoji a výrobe monitorov pre chirurgické mikroskopy pre firmu Karl Zeiss sme získali know-how v oblasti lekárskej elektroniky, pri výrobe elektroniky pre riadiace systémy atómových elektrární pre firmu ABB sme získali know-how v oblasti totálnej traceability a riadenia totálnej kvality výroby, s firmou Borcad sme prenikli do sveta gynekologických kresiel, s firmou Ipesoft spolupracujeme na projekte monitorovania produktivity výrobných procesov, s Technickou univerzitou a Univerzitou P.J.Šafárika a firmou Siemens PSE spolupracujeme na náročných vedecko-výskumných projektoch a pod. Sme členmi IT Valley Košice, kde spolupracujeme na podpore školstva a klastrovaní IT firiem pre náročnejšie projekty a výmenu know-how. V Číne vyrábame formy na vstrekovanie plastov a ľahkých kovov, spolupracujeme na výrobe priemyselných počítačov, zariadení pre obslužné systémy bánk, pôšt, retailu a pod. Otvárame spoluprácu so SAV, dlhodobo máme cennú spoluprácu s firmou IPA Slovakia, ktorá je úspešným evanjelizátorom nových metód pre riadenie produktivity, inovácií a moderných metód manažmentu.Je veľmi dôležité, aby sa firmy a inštitúcie programovo a cielene sieťovali. Spolupráca znamená flexibilitu, deľbu práce, outsourcing know-how, špecialistov, technológií, kapacít, odbytových kanálov, zníženie prestojov, systémovú integráciu, synergie, zníženie podnikateľského rizika a pod.Pre úspešnú spoluprácu je potrebné mať rovnako vysoké ambície, poznať a dosahovať stanovené metriky, mať čo ponúknuť, byť konkurencieschopný a dokázať dosahovať stanovené ciele.image005

     

  7. Ste veľký propagátor inovácií, a to nielen produktu a služby, ale aj procesov, podnikateľských systémov a manažmentu. Podporujete spoluprácu s univerzitami a inovačnými centrami. Všetci rozprávajú o inováciách, ale pokrok v tejto oblasti dosahuje na Slovensku stále iba niekoľko firiem. Čo treba urobiť na Slovensku, aby sa prepojili výskum s inováciami v podnikoch, univerzity s praxou, aby vzdelávanie viac zodpovedalo potrebám firiem?Slovensko sa po revolúcii začalo profilovať ako dielňa pre prácu vo mzde. Aj za socializmu u nás sme boli skôr subdodávatelia pre finalizáciu v ČR. Toto nám akosi zostalo. Úspech podnikateľa sa často meral počtom komínov, výrobných hál, počtom zamestnancov, obratom a pod.Sieťovať a mať ambíciu dodávať vlastné riešenia.Obe strany spoluprácu chcú a potrebujú, len sa nedokážu dohodnúť. Dnes nám možno svitá na lepšie časy, pretože spolupráca medzi vedecko-výskumnými inštitúciami je významne podporovaná eurofondami. Konkurencieschopnosť EÚ a Slovenska nevynímajúc závisí od toho, ako sa nám podarí túto spoluprácu naštartovať. Kofinancovanie tejto spolupráce zo strany eurofondov je oveľa vyššie ako v prípade fondov na podporu konkurencieschopnosti. Objem prostriedkov na tento účel by mal po roku 2014 dokonca vzrásť. Podiel prostriedkov na vedu a výskum na Slovensku dosahuje len 0,4 % HDP s cieľom dosiahnuť aspoň 2 %. Vo vyspelých ekonomikách dosahuje až 4 % HDP. Priestor pre rast je teda veľký.Táto podpora firmám umožňuje získavať know-how, informácie o najnovších trendoch, kontakty, referencie, pripravovať si študentov pre neskoršiu prácu vo firmách znížiť si svoje náklady na výskum a vývoj, znížiť podnikateľské riziko.Na východe vzniklo IT Valley Košice, ktoré združuje orgány samosprávy, školy a IT firmy s cieľom vytvoriť úspešnú spoluprácu medzi zúčastnenými pri výchove kádrov, zabezpečení správnej orientácie výuky a spolupráci na náročnejších a rozsiahlejších projektoch. Firmy z IT Valley poskytujú najnovšie technológie, informácie z praxe, pomáhajú školiť študentov, pedagógov, aj motivovať rodičov budúcich študentov. Aj keď tieto aktivity nie sú stredobodom pozornosti našich najvyšších riadiacich orgánov, verím, že táto spolupráca sa bude dynamicky rozvíjať.
  8. Vaše riešenia majú pomerne diverzifikované použitie. Ako sa Vám darí prekonávať úzku špecializáciu a prepájať rôzne odbory podnikania?Aj tu platí: „Šuster, drž sa kopyta!“ Naše aplikácie sú diverzifikované, sú však založené na rovnakom know-how a rovnakých technológiách. Zúčastňovanie sa na medziodborových riešeniach a medziodborovej spolupráci prináša najvyššie synergie. Jednoducho povedané, naše riešenia pre IT odborníkov sú cenné, ale pre odborníkov v iných oblastiach, napr. medicína, strojárenstvo, doprava, bankovníctvo sú cennejšie a žiadanejšie. Automatizácia, informatizácia, riadenie kvality, riadenie produktivity, nové technológie sa dnes vo všetkých oblastiach opierajú o modernú elektroniku, ktorá je našou doménou.
  9. Veľa sa diskutuje o správnych lídroch a podnikateľoch. Ukazuje sa, že mnohé praktiky manažmentu z minulosti prestávajú fungovať vo svete permanentnej nestability. Čo sú podľa Vás kľúčové procesy, ktoré firme zaistia konkurenčnú schopnosť a aké sú hlavné požiadavky na lídrov, ktoré máte Vy?Flexibilita a konkurencieschopnosť vo firmách sa netýka len riešení, ktoré firma dodáva. V dnešnej situácii konkurencieschopnosť a potenciál prežitia je stále viac závislý od úrovne schopností manažmentu a zamestnancov firmy. Vnútorné procesy musia byť tiež konkurencieschopné podľa náročných svetových metrík. Aj my s touto výzvou bojujeme. V tomto využívame „výhodu druhého“, preto sa učíme od osobností v manažmente. Úspešné a osvedčené metódy sa snažíme citlivo implementovať do nášho života. Momentálne sa snažíme implementovať metódu 4E+P pre hodnotenie osobnosti manažérov, metódu ABC a metódu 70:20:10 pre hodnotenie zamestnancov podľa spomínaného Jacka Welcha.
  10. Čo sú, podľa Vás, najhoršie vlastnosti slovenských pracovníkov, ktoré nám bránia dosahovať svetovú špičku?Nízke ambície, nízke metriky, nedostatok dravosti, slabá jazyková vybavenosť a tým obmedzená možnosť získavať informácie a možnosti spolupracovať, neochota riskovať, neochota cestovať, konzervativizmus a individualizmus. Hovorím o tých nedobrých.Ľudia, ale aj firmy si často svetové metriky ani nehľadajú. Aj tu platí: „Keď chceš cieľ dosiahnuť, najprv ho musíš mať!“ Úplne na konci sú tí, ktorí majú filozofiu dážďovky: „Keď ma dnes nepristúpili, tak je všetko O.K.“
  11. Pán Karaffa, podporujete našu Podnikateľskú univerzitu, tým, že sa osobne venujete jej účastníkom. Čo sú kľúčové faktory, ktoré musí zvládnuť každý podnikateľ, ak chce byť úspešný?Chcieť, vedieť, môct!

 

 

Rozhovor viedol Ján Košturiak.

28. 11. 2013

Téma članku: Rozhovory

Autor: Ján Košturiak

Robí poradcu, trénera a kauča v oblasti inovácií, strategického manažmentu, organizácie podniku a priemyselného inžinierstva.

Profil autora

seminare

Podobné články

+ Ďalšie články na tému Rozhovory