Ako podporovať start-upy?

 

  • Hlavnou príčinou je neexistencia ekosystému pre podchytenie inovačných nápadov.
  • Ďalšou príčinou je vzdelanosť a pripravenosť absolventov pre prax.
    Je napríklad faktom, že ani stredné, ani vysoké školstvo nevyučuje tzv. mäkké zručnosti (technické školy nevyučujú marketing, vystupovanie na verejnosti, argumentáciu, prezentačné zručnosti, tvorbu business plánov, business konceptov, finančné rozpočtovanie, dokonca ani riadenie, organizovanie, supervízovanie projektov a ich kontrolling, distribúcia rizika, leadership, jazykové vedomosti, ba nevyučujú ani uplatnenie teoretických vedomostí v praxi, rozvoj zručností a schopností. Tieto nedostatky si teoreticky môže absolvent školy, či študent doštudovať, prípadne mu v tom pomôže dobrý ekosystém. Na Slovensku nemá kto, a pokiaľ viem, ani to nikto neplánuje. Robia to za ich zamestnávatelia (so starými vedomosťami a skúsenosťami), ktorí ich niečomu priučia po nástupe do práce popri zamestnaní, ale toto nie je o start-up firmách, v najlepšom prípade o start-up projektoch. Odvážnym start-upistom nemá kto pomôcť, snáď charita. Od efektívnej metódy toto má na míle ďaleko.
  • Stredné a vysoké školstvo nie je prepojené s praxou. Školy takmer vôbec nevyučujú ako pretransformovať vedomosti do rozvoja schopností, a ich implementácii v reálnom živote. Na vysokých školách vyučujú učitelia, ktorí nikdy neboli v praxi, s praxou nespolupracujú, ani nemajú záujem. Učia staré, alebo nepotrebné veci podľa vlastných mäkučkých metrík. Neexistuje efektívna kontrola (kontroling, štandardy, ktoré by sme mali dosahovať, aby sme mali šancu byť konkurencieschopní, a či ich, alebo do akej miery dosahujeme), a teda ani opatrenia, ktoré by dokázali pružne reagovať na svetové dianie (ktoré sa neustále zrýchľuje), ani na náročné metriky (úrovne praktických vedomostí, zručností, schopností ich aplikovať) pre študentov stredných škôl, vysokých škôl, učiteľov, potenciálnych zamestnancov a pracujúcich zamestnancov, manažérov, …. Ak nechceme metriky, nechceme zistiť, kde máme rezervy, nechceme zistiť, čo nás delí od špičkovej konkurencie, nepoznáme „best practices“ najlepších, draho vymýšľame teplú vodu, preto nemáme ciele, ktoré však paradoxne chceme určite dosiahnuť! (hospodársky rast, zamestnanosť, …) Poznanie najlepších praktík, trendov a metrík v každej oblasti praxe by nám umožnilo využiť výhodu druhého (rýchlo dobehnúť prvého bez slepých uličiek, ktoré on musel absolvovať) rýchlo za oveľa nižších nákladov.
  • Networking – komunikačné možnosti, komunikačné schopnosti, jazyková vyspelosť obchodné a technologické kontakty, prepojenie na investorov a prepojenie na praxe na Slovensku významne znižuje šance start-upom preniknúť na medzinárodný trh. (Vymyslíme teplú vodu, a myslíme, že sme najlepší na svete. Aké trpké sklamanie prichádza, keď sa poobhliadneme po svete! Škoda roboty.) Ten náš je primalý.
  • Postoje – mladí ľudia sú demotivovaní. Ak väčšina dobrých nápadov skrachuje, často sa autori ani nepokúsia o ďalšie. Moderné inovačné a start-upové majú perfektne zvládnutú diverzifikáciu rizika. Ďalej, ak mladý človek predsa len nápad zrealizuje a až vtedy je konfrontovaný s konkurenčnou realitou, prichádza tvrdá lekcia. V moderných ekonomikách všetci súťažia vždy a vo všetkých oblastiach (deti, športovci, študenti, školy, podniky, …) a baví ich to.
  • Emocionálna inteligencia. (Málokto pripustí) Stále nahnevaní, stále proti všetkému, treba ukázať, že sme nespokojní, nebudem robiť, kým ma nepristihnú, a keď, tak to aspoň odfláknem … Štandardne negatívne emócie spôsobujú to, že veľkú časť energie míňame na negatívne veci, ktoré nás úspešne brzdia v rozvoji. Energiu (kapacity) máme len jednu, preto nám zostáva málo na tvorivosť, rozvoj, prispievanie iným. S týmto majú nie len podnikatelia obrovské problémy. Prakticky neexistuje skutočne konkurenčné prostredie, ktoré by iste uprednostnilo pozitívny prístup a oddelilo by aktívnych, schopných, ktorí by mali ísť príkladom.

- rozdiely medzi moznostami podpory smerujucej zo strany statu a zo sukromneho sektora

  • Myslím, že to takto nemožno deliť. Jedno bez druhého má len malú účinnosť. Ak toto nepochopíme, svet nám utečie. Štát (ten osvietený) musí vytvoriť čo najlepšie podmienky a prax ich bude realizovať. Potom treba zabezpečiť účinnú spätnú väzbu (metriky, pravidelné hodnotenie v porovnaní s najvyspelejšími dosiahnuteľnými štandardmi). V tomto musia obe strany tesne spolupracovať. Podnikateľ nesmie byť pre štát triedny nepriateľ!
  • Momentálne sa veľmi snažíme v rámci IT Valley. Celkom sa darí. V tomto však musíme nahradiť veľkú časťrozumu patriotizmom. Máme celkom dobrú spoluprácu s Košickým samosprávnym krajom a mestom. V Prešove úplne nič. Štát sa príde občas vyfotiť. Inak bez záujmu, stratégie, podpory. Posielam môj komentár k podpore exportu.
  • Ako predseda predstavenstva SOPK v Prešove, člen republikového predstavenstva SOPK neviem o reálnej komunikácii vlády s podnikateľmi, netuším teda, kde sa teda berú nápady pre štátny rozvoj, vyrovnávanie štrukturálnych rozdielov, …! O koordinácii a vzájomnej podpore nehovorím.
  • Je potrebné si uvedomiť, že ak podnikatelia nenachádzajú podporu, porozumenie, kvalifikovanú, či motivovanú pracovnú silu doma, úspešne vyvážame pracovné príležitosti do zahraničia (nechávame si tam vyrábať výrobky, komponenty, špeciálne náradie, …).

- rozdiely medzi podporou biznisu v zavislosti od velkosti projektu/buducej spolocnosti, predpokladaneho obraut apod.

  • Momentálne podporu pre slovenské subjekty vnímame len zo strany eurofondov, ktoré sú silne skorumpované a administratívne náročné. Tie sú štruktúrované pre malé, malé a stredné podniky a podniky bez rozdielu veľkosti. Záujem po prvej eufórii prudko klesá. Zúčastňujú sa „zapojené“ firmy, ktoré majú aparát na tony výkazov. Firmy ak vopred nezaplatia, sú v projektoch neúspešné bez ohľadu na to o aký geniálny projekt sa jedná. Malé firmy na „predfinancovanie“ nemajú peniaze. Tie si vlastne chceli peniaze požičať, alebo získať. „Sprostredkovatelia“ majú záujem najmä o veľké projekty na ktorých zarobia oveľa väčšie peniaze pri jednom úsilí. Nechcú sa babrať s malými. Je snaha presúvať prostriedky do veľkých štátnych projektov, kde malé a stredné podniky neprekážajú a korupčný reťazec funguje vysoko profesionálne so silnou diverzifikáciou rizika. (www.znasichdani.sk)
  • Ministerstvá nevedia ako komunikovať a aj nekomunikujú. S lokálnymi podnikmi a podnikateľmi nie je koordinovaná komunikácia, chýbajú informácie, nie je záujem. Komunikujú viac na neformálnej úrovni so svojimi. Nepoznám reálnu stratégiu, teda ani rozhodnutie ju realizovať, či merať progres. Myslím, že schopnosti a kapacity našich právotvorcov im ani nedávajú možnosť študovať a komunikovať s vyspelým svetom, čo teda čakáme? V modernom svete tieto stratégie vychádzajú z úzkej spolupráce štátu a podnikateľov na prospech občanov. Asi jedinou platformou, kde sa podnikatelia stretávajú so štátom je tzv. Rada solidarity, čo nemá s agresívnou stratégiou rozvoja, produktivitou a konkurencieschopnosťou takmer nič spoločné.
  • Školenia a poradenstvo pre MSP (MSE) je organizované poradenskými organizáciami, SOPK, záujmovými organizáciami a združeniami podľa vlastného uváženia (bez konceptu).

- efektivita a efektivnost statnych podpornych schem v praxi

  • Snažil som sa presadiť prípravu smerovania podporných schém na obdobie 2014-2020, nepodarilo sa. Podporné schémy sú formálne, často smerované inam, ako je skutočne potrebné.
  • Stále rastúca miera korupcie v podporných programoch významne znižuje ich efektívnosť. Znižuje množstvo prostriedkov, ktoré by mali ísť na tento účel a odrádza slušných, často najšikovnejších ľudí. O to viac zostane na tých ostatných, ktorí úspešne využívajú podporné schémy pre vlastné potešenie a formálne vykazujú výsledky.
  • Nepoznám metriky, ani hodnotenia účinnosti na štátnej úrovni. Asi by boli dosť nepríjemné. Dostupné sú len, často rozporuplné, informácie o miere čerpania.

- identifikacia a hodnotenie udrzatelnosti strat-upov (teda ci vsetka vynalozena podpora pomohla k tomu ze projekt sa udrzal, roky funguje, generuje zisk a rastie)

  • Ešte raz. Netreba vymýšľať teplú vodu. Start-upové ekosystémy zabezpečujú inovácie celého amerického priemyslu na základe inovatívnosti a flexibility start-upov. (Info mám od AT&T). Veľké podniky vytvárajú priestor pre využiteľné inovácie malých podnikov a mikropodnikov. Zapojení sú business anjeli, rizikový kapitál, verejné financovanie, školstvo, podnikateľské organizácie, štát vytvára podmienky. V tomto spojení dosahujú špičkovú inovatívnosť, produktivitu, konkurencieschopnosť a rast najmä vyspelých firiem a vyspelých odvetví. Stačí skopírovať.
  • Existujú fungujúce start-upové schémy pre jednotlivé oblasti a veľkosti projektov. Start-upové schémy sa úspešne uplatňujú nie len na mladé, vznikajúce firmy. Tieto schémy sa úspešne uplatňujú na nové inovačné projekty v rámci väčších a tradičných firiem.
  • Business anjeli a rizikový kapitál nie sú zaujímaví len dostupnými financiami, ale predovšetkým kvalifikovanosťou pre posúdenie feasibility projektu, spôsobu realizovania projektu, technologickú náročnosť, umiestnennie finálneho projektu, trhový potenciál, načasovanie, … Dokážu zorganizovať spojenie s veľkými korporáciami, ktoré majú technologické skúsenosti, perfektne poznajú zákazníka, majú trhu a meno, podpornú infraštruktúru sieť predajcov, marketing, a najmä sieť zákazníkov. Ak Vám to pripomína sysnergický efekt z úspešnej deľby práce, tak si myslím, že je to o tom. : )
  • Deľbou práce na ambicióznych a náročných projektoch dokážu:
  1. Rýchlo zrealizovať projekt vysoko odborne a masívne paralelne s dostatočným finančným a technologickým zabezpečením, s nízkou mierou podnikateľského rizika pre všetkých zúčastnených
  2. Predmet inovácie vedia široko umiestniť na trh a zabezpečiť veľmi tak rýchlu návratnosť investícií
  3. Dokážu spojiť u všetkých aktérov to, v čom sú na trhu najlepší, preto dosahujú maximálnu konkurencieschopnosť a nízke riziko vo veľmi krátkom čase
  4. Investori investujú veľmi kvalifikovane a vo veľmi bezpečnom rozsahu (objeme)
  5. Celý ekosystém zabezpečuje veľmi dobrú diverzifikáciu a veľmi nízku mieru rizika
  6. Úspech dobre zorganizovaných projektov vytvára zdroje pre nové projekty
  7. Začínajúci mladí podnikatelia sa v dobrom prostredí stávajú milionármi
  8. Tí sa stávajú veľkými vzormi pre novú generáciu mladých ľudí
  9. ….
  • Projekt, či start-up sa nemusí udržať roky, moderné je už pri jeho rozbehu plánovať exit stratégiu a nechať výsledky zveľaďovať veľkým, konzervatívnejším hráčom. Projekty dlho na trhu negenerujú dlhodobo vysokú pridanú hodnotu. Najvyššia pridaná hodnota (monopolný zisk z inovácie) je generovaný prvých niekoľko rokov, keď rýchlo rastie. Výhodou start-upov je inovatívnosť, rýchlosť, flexibilita a vysoká pridaná hodnota (v prípade úspechu).

Takto by mala vyzerať start-up success story tak, ako ju poznáme z úspešných projektov vo vyspelých krajinách. Ako postaviť ekosystém nie je žiadne tajomstvo, nestojí to veľa peňazí, treba to len zorganizovať. Nemáme business anjelov, rizikových investorov, či vnímavé podniky? Poďme naše nápady zasadiť do už existujúcich úspešných ekosystémov vo svete! Bolo by to rýchle s väčšou nádejou na úspech. Netreba veľa peňazí, len zdravý rozum.

21. 11. 2013

Téma članku: Názory Miloslava Karaffu

Autor: Miloslav Karaffa

Riaditeľ spoločnosti Elcom s.r.o. (Prešov), najväčšieho producenta registračných pokladní na Slovensku, tabletov, priemyselných počítačov a ďalších výrobkov.

Profil autora

seminare

Podobné články

+ Ďalšie články na tému Názory Miloslava Karaffu